25 filmov, 7 kategórií Nedáme sa umlčať, Máte právo vedieť, Zelená revolúcia, Ženy v prvej línii, Zabudnuté príbehy, Jeden svet ďeťom a Slovenský dokumentárny film.
Festival Jeden svet na Slovensku organizuje Človek v ohrození, ktorý sa už viac ako 10 rokov zameriava na adresnú humanitárnu a rozvojovú pomoc, podporu ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity.
Protesty v Bahrajne nasledovali v tesnom slede po povstaniach v Tunisku a Egypte. Niesli sa v rovnakom duchu požiadaviek slobody, politickej participácie a moderného občianstva. Už v marci, deň pred začiatkom líbyjskej intervencie NATO, boli tiež ako prvé potlačené. Televízna stanica Al-Džazíra natáčala tajne dokument o týchto protestoch. Film je dramatickou chronológiou protestov: od prvých demonštrácií a policajného násilia k prechodnému úspechu, okupácii, po konečné potlačenie revolty za pomoci saudskej intervencie až po násilné čistky. Hlavnou témou snímky je sprievodný jav arabskej jari, tzv. „kontrarevolúcia“, a techniky ovládania obyvateľstva: ozbrojovanie agentov, akty štátneho teroru, manipulatívne kampane vedené prostredníctvom médií a rozdeľovanie spoločnosti. Lekári, ktorí poskytovali pomoc všetkým zraneným bez rozdielu, naopak vo filme svedčia o tom, že protesty v Bahrajne nemali náboženský ani etnický charakter.
PROGRAM: STREDA | 16:00 |TOP
Fallega 2011
Rafik Omrani / Tunisko / 2011 / 52 min.
Prvým miestom, kde sa zišli demonštranti v arabskom svete, aby požadovali demokraciu a koniec diktátorov, bolo tuniské námestie Kasba. K dlhodobému obsadeniu Kasby došlo až po úteku prezidenta Ben Alího. Mnohí sa vtedy uspokojili so zvrhnutím diktátora a priali si upokojenie situácie. Ti, ktorí počas prvej vlny demonštrácií riskovali život, však požadovali skutočnú zmenu: odstúpenie vlády a slobodné voľby. Vtedy začala ďalšia revolúcia, obrátená proti samotnému režimu. V hlavnom meste Tunisu sa zišli mladí ľudia zo všetkých kútov Tuniska a obsadili námestie na viac než mesiac. Dokument sa točil v období, kedy šance na úspech boli neisté a polícia sa uchyľovala k násiliu. Autor Rafik Omrani nezaznamenáva chronológiu protestov, ale snaží sa zachytiť ich atmosféru. Počúva protestujúcich a zbiera momenty z revolúcie: vrelé prejavy a chladné noci, spoločné jedlá a konflikty s políciou. Melancholickým pohľadom ukazuje premeny revolučného námestia: od okamihov pospolitosti a spoločných demonštrácií po pocit rozdelenia a neúspechu.
PROGRAM: UTOROK | 16:00 |TOP
Made in Berdsk
Charles Maynes, Andrey Babaev, Masha Eismont / Rusko / 2011 / 36 min.
Obyvatelia stotisícového sibírskeho mesta Berdsk sa o politiku nikdy veľmi nezaujímali. Štrnásť rokov tu nerušene vládol starosta zvolený za najväčšiu vládnu stranu Jednotné Rusko. Pred komunálnymi voľbami v roku 2011 bol zvolený do regionálnej vlády Novosibírskej oblasti a všetci automaticky predpokladali, že jeho miesto zaujme jeho dovtedajší zástupca a stranícky kolega. Lokálne noviny sa ale vo volebnom roku rozhodnú vyburcovať voličov z pasivity, diskutovať s nimi o problémoch, ktoré ich trápia, a vzbudiť v nich presvedčenie, že budúcnosť mesta majú vo svojich rukách. Verejných predvolebných debát, organizovaných práve lokálnymi novinami, sa favorizovaný kandidát za Jednotné Rusko nezúčastňuje. Berdskí voliči už ale majú dosť politikov, ktorí s nimi nehovoria, a volieb, výsledky ktorých sú vopred jasné. V Rusku, kde je predávanie moci z ruky do ruky bežnou praxou, sa obyvatelia neveľkého sibírskeho mesta rozhodnú dokázať, že u nich demokracia fungovať môže. Priebeh lokálneho volebného súboja predznamenáva celkovú nespokojnosť Rusov, ktorá sa po sfalšovaných parlamentných voľbách zhmotnila do povolebných protestov, najväčších od konca Sovietskeho zväzu.
PROGRAM: SOBOTA | 14:00 |TOP
Nedáme sa umlčať
Jonny von Wallström, Javeria Rizvi Kabani, Alexandra Sandels / Švédsko / 2011 / 57 min.
V roku 2011 vyšli obyvatelia arabských krajín do ulíc bojovať za svoje práva. Tvorcovia snímky zaznamenali niekoľko príbehov mladých ľudí, ktorí už nedokázali ďalej mlčať. Film začína v Tunisku, kde plameň arabskej jari zapálil svojim protestným sebaupálením Mohammed Bouazizi. Aktívna účastníčka tuniských demonštrácií Lilia spomína na krvavé strety s políciou a ako najväčší prínos revolúcie označuje to, že sa ľudia dnes už neboja slobodne sa vyjadrovať. Priebehom „twitterovej revolúcie“ v Egypte sprevádzajú tri známe egyptské tváre, bloger Wael, fotograf Hossám a novinár Imrán. Zdôrazňujú rolu, ktorú zohrali nové médiá. Po protestoch v Tunisku a Egypte vyšli ľudia do ulíc tiež v Libanone. Študentka Saja či mladá spisovateľka Rebecca pripomínajú, že v ich krajine demonštranti od svojej vlády požadovali predovšetkým ukončenie dlhotrvajúcich náboženských sporov medzi kresťanmi a moslimami. Snímka dokončená v lete 2011 ponúka ucelený pohľad na priebeh revolúcií v troch rôznych krajinách a ukazuje až prekvapivo veľké množstvo zhodných rysov medzi jednotlivými protestmi.
PROGRAM: STREDA | 19:00 |TOP
Prizmou gréckej krízy
Nikos Katsaounis, Nina Maria Paschalidou / Grécko / 2011 / 62 min.
V decembri 2008 v Aténach polícia zastrelila pätnásťročného študenta Alexandrosa Grigoropoulosa. Jeho vražda bola spúšťacím mechanizmom masových protestov v Grécku a v niektorých ďalších európskych štátoch. Za týmto prejavom nespokojnosti však bola skôr dlhotrvajúca hospodárska a spoločenská kríza. Na začiatku roku 2010 sa štrnásť fotografov a kameramanov rozhodlo, že sa ju pokúsia zachytiť zo svojho uhla pohľadu. Vo všetkých kútoch Grécka skúmali, ako sa v posledných rokoch zmenila nálada ľudí, životné prostredie a ekonomická situácia. Autori načúvali starým ľuďom, prisťahovalcom z Egypta či vodičom kamiónov, politológom aj historikom. Výsledkom je pestrá mozaika názorov, ktorých spoločným menovateľom je frustrácia z politiky, nefungujúcich verejných inštitúcií, zadĺženosti a zničenej krajiny. Ale tiež nádej, že súčasné problémy sú cestou k novému smerovaniu krajiny. „Potreba tvoriť niečo nové vychádza z hladu, nie z plného brucha. Verím, že kríza je dobrá,“ hovorí v závere profesor výtvarného umenia v Aténach.
PROGRAM: STREDA | 17:00 |TOP + diskusia (nielen) o ekonomickej kríze s ekonómom Jurajom Karpišom
Späť na Tahrír
Petr Lom / Nórsko, Kanada / 2012 / 83 min.
Radosť, hrdosť a pospolitosť revolučných dní vystriedala v Egypte každodenná snaha o prežitie. Ako sa revolúcia podpísala na životoch obyvateľov? Formou dokumentárnej eseje uvažuje režisér Petr Lom o charaktere a hĺbke revolučných zmien. Zbiera príbehy účastníkov zlomových udalostí, či už boli na strane odporcov, alebo priaznivcov revolúcie, alebo sa udalostiam iba prizerali. Mladý sprievodca turistov pri pyramídach, vodič mikrobusu, ktorý odmietol odvážať zatknutých do väzenia, žena neprávom obvineného muža, mladé dievča stigmatizované vo svojej dedine za účasť na revolučných udalostiach, brat väzneného blogera – tí všetci postupne vykresľujú zložitý a neveselý obrázok porevolučného Egypta. Revolúcia nezvrhla represívny systém, zakorenený v štátnych orgánoch a v medziľudských vzťahoch, naopak, ponúkla príčinu k prehĺbeniu policajnej tyranie. Rozhovory s Egypťanmi a početné interakcie medzi nimi samotnými, ktoré film živo zachytáva, však jasne ukazujú aj rozhodnosť ľudí využiť rozšírený priestor, ktorý revolúcia priniesla, a túžbu bojovať za osobnú slobodu a spravodlivosť.
PROGRAM: SOBOTA | 20:00 |TOP
MÁTE PRÁVO VEDIEŤ
0800 800 818
Marcel Pázman / Slovensko / 2011 / 29 min.
Obchod s ľuďmi je popri obchode s drogami a so zbraňami jedným z najvýnosnejších nelegálnych obchodov na svete. Pre obchodníkov je to biznis ako ktorýkoľvek iný - jediným rozdielom je, že tovarom sú ľudia. Obchodníci ich zneužívajú, vykorisťujú a nútia rôznymi – i neľudskými spôsobmi a prostriedkami – len aby na nich zarobili. Metódy obchodníkov sú čoraz sofistikovanejšie a spôsoby získavania nových obetí čoraz zákernejšie. Do pasce obchodníkov s ľuďmi môže padnúť ktokoľvek z nás. Odhaduje sa, že len v Európe sa stane obeťami obchodovania s ľuďmi každoročne 250 tisíc ľudí. Film predstavuje tento akútny problém našej spoločnosti na reálnych príbehoch reálnych ľudí. O svojich osudoch hovoria obete – muž nútený žobrať v Taliansku, žena donútená pracovať bez mzdy v Anglicku, muž vykorisťovaný na stavbe v Anglicku a žena donútená pracovať v sexbiznise vo Švajčiarsku. Aké ľahké je spadnúť do osídiel obchodníkov s ľuďmi, by mohli rozprávať ďalší, ktorí uverili fiktívnej pracovnej agentúre. Film vznikol s finančnou podporu Rady vlády SR pre prevenciu kriminality, Audiovizuálneho fondu, Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Veľvyslanectva Holandského kráľovstva v Slovenskej republike.
PROGRAM: SOBOTA | 12:30 |TOP
Bieloruský sen
Jekaterina Kibalčič / Rusko / 2011 / 50 min.
Je príbehom mladého človeka z Minska, ktorý väčšinu svojho života prežil v krajine riadenej diktátorom. Na pozadí sfalšovaných volieb, brutálnych represií a vážnej ekonomickej krízy film približuje, ako stále viac ľudí v „najstabilnejšej“ postsovietskej krajine začína žiadať zmenu. Je to príbeh o tom, ako režim môže zničiť človeka, ale aj ako si človek vie nájsť svoju vlastnú slobodu v štáte, ktorý má nad ním absolútnu moc. Bieloruský sen je prvý nezávislý dokumentárny film, ktorý sleduje udalosti v Bielorusku po prezidentských voľbách v roku 2010.
PROGRAM: ŠTVRTOK | 17:00 |TOP,
+ diskusia o situácii v Bielorusku s bieloruským prekladateľom a lingvistom Siarhejom Smatryčenkom
El Medico
Daniel Fridell / Švédsko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Kuba / 2011 / 85 min.
Švédsky producent Michel natáča na Kube svoje piesne a zároveň vyhľadáva miestne talenty, ktorým chce produkovať hudbu určenú na export a prispôsobenú stereotypom, ktoré o Kube panujú. Kubánsky reggaeton prekvitá a mladý rapper El Medico je jeho novým favoritom. El Medico, ako napovedá jeho umelecký pseudonym, skutočným menom ale Raynier Casamayor Griñán, je lekárom. Podľa matky, ktorá je oddanou komunistkou, vďačí revolúcii za to, že mohol odbor vyštudovať a mal by dlh revolúcii splatiť. Po tom, čo zaujme vydavateľstvo Warner v Španielsku a má tam odísť na promo turné, musí na cestu získať dovolenie od matky aj ministerstva zdravotníctva. Počas plánovania cesty za úspechom sa stretáva nielen s nesúhlasom rodiny a byrokratickými prekážkami kladenými režimom, ale prekvapivo aj s Michelom a jeho víziou toho, čo hudbu predáva. El Medico svoju tvorbu chápe ako vyjadrenie kubánskych hodnôt a tradícií, Michelovi ide len o komerčný úspech. Film Daniela Fridella ale vykresľuje tiež realitu súčasnej Kuby, kde komunizmus ostentatívne pohŕda konzumnou kultúrou a peniazmi, a tým z nich robí objekt posadnutosti.
PROGRAM: SOBOTA | 11:00 |TOP
Happy
Roco Belic / USA / 2011 / 75 min.
Čo vás robí šťastnými? Peniaze? Deti a rodina? Vaša práca? Žijete v spoločnosti, ktorá si váži a podporuje šťastie a spokojnosť? Nachádzame sa uprostred revolúcie šťastia? Roko Belic, režisér filmu nominovaného na Oscara „Genghis Blues“ teraz prichádza s filmom Happy, v ktorom sa snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Film nás prevedie od riek v Lousiane po púsť v Namíbii, z pláži v Brazílii do japonskej dediny Okinawa a odhalí tajomstvá našej najcennejšej emócie.
PROGRAM: UTOROK 17:00 | SOBOTA 16:00 |TOP + prezentácia fotiek a diskusia o ceste za svojimi snami a o projekte Via Malina s hosťom Tomášom Grígerom + diskusia nielen o hľadaní šťastia s emeritným trnavským arcibiskupom Róbertom Bezákom
Hlas Barmy
Turid Rogne / Nórsko / 2011 / 64 min.
„Nevnímame to ako prácu. Je to náš osud, naša budúcnosť,“ hovorí barmský šéfredaktor malého rádia Demokratický hlas Barmy (Democratic Voice of Burma - DVB), ktoré spolu s niekoľkými krajanmi založil na začiatku 90. rokov v nórskom Osle. Cieľom exilovej rozhlasovej stanice bolo prinášať slobodné informácie do rodnej krajiny, kde nezávislé médiá prakticky neexistujú. Reportéri a reportérky DVB tak boli pri všetkých dôležitých politických udalostiach v Barme, ktoré vyvrcholili násilne potlačenou šafranovou revolúciou v roku 2007. Žiadny z protestov ale represívnym vojenským režimom nepohol. V roku 2011 junta vypísala parlamentné voľby. Dokument sleduje prípravu redakcie DVB na tento zásadný moment v dejinách krajiny, ktorý sa rozhodla prenášať naživo na televízne obrazovky. Napriek počiatočným problémom s prenosom sa reportérom DVB podarí priniesť autentické svedectvo o priebehu volieb vrátane dojímavého okamihu, kedy režim prepustí opozičnú političku a obhajkyňu ľudských práv Aun Schan Su Ťij.
PROGRAM: PIATOK | 17:00 |TOP + prezentácia fotiek a diskusia o Barme a o výstave Tisíc životov so slovenskou fotoreportérkou Janou Čavojskou
Kto zabil Natašu
Myléne Sauloy / Veľká Británia, Rusko, Francúzsko, Čečensko / 2011 / 64 min.
Groznyj, hlavné mesto Čečenska, 15. júla 2009. Nataše Estemirovej, novinárke a ľudskoprávnej aktivistke, sa už nikdy nepodarilo prísť na v ten deň plánovanú schôdzku. Život nebojácnej ženy ukončila guľka z pištole a jej telo neskôr našli pohodené pri ceste. Rovnako ako jej blízka priateľka Anna Politkovská, zaplatila Estemirová najvyššiu cenu za kritizovanie pomerov v Čečensku. Hľadala pravdu a zhromažďovala dôkazy o zločinoch páchaných brutálnym aparátom Ramzana Kadyrova, ktorého do prezidentského kresla dosadil Vladimír Putin. Napriek tomu, alebo skôr práve preto, že stopy vedú do prezidentského paláca v Groznom, nebudú s najväčšou pravdepodobnosťou vrahovia Estemirovej – podobne ako Politkovskej a ďalších odvážnych – nikdy vypátraní. Strhujúci investigatívny dokument Kto zabil Natašu? rozplieta súvislosti medzi vraždami známych kritikov a kritičiek režimov Vladimíra Putina a bábkovej vlády Ramzana Kadyrova. Snímka detailne popisujúca mediálne viac i menej známe prípady vrážd na Kaukaze, v Moskve a Londýne je komplexným dokumentom o umlčovaní disidentov, novinárov a ľudskoprávnych aktivistov v súčasnom Rusku a Čečensku.
PROGRAM: ŠTVRTOK | 20:00 |TOP
Loď nádeje
Ladislav Kaboš / Slovensko / 2011 / 26 min.
Slovenský reportér sprevádza loď s humanitárnou pomocou určenou pre líbyjskú Misuratu. Prístavné mesto Misurata bolo dejiskom najťažších bojov a rybárska loď z Malty pre ňu pol roka predstavovala jedno z mála spojení so svetom. Rozhovory na palube odkrývajú spontánne vytvorenú sieť líbyjských dobrovoľníkov z Misuraty, ale aj ich európskych priateľov, ktorí sa vydali na cestu, aby podporili boj Líbyjcov za slobodu. Jedno zo svedectiev o solidarite poskytuje aj slovenská zdravotná sestra, ktorá sa na lodi vracia do bydliska svojej líbyjskej rodiny. Reportáž popisuje priebeh obrany Misuraty, sleduje príjazd lode s pomocou do oslobodeného mesta aj tiahnutie povstalcov na Kaddáfího útočisko v Syrte. Reportér nachádza v Líbyi radosť z oslobodenia, aj keď skalenú krvavou cenou, ktorú bolo treba zaplatiť.
PROGRAM: UTOROK | 19:15 |TOP
Od Fica do Fica
Zuzana Piussi / Slovensko / 2012 / 82 min.
Nový dokument Zuzany Piussi mapuje obdobie dvoch rokov – od volieb do volieb. Film sa začína v období pred voľbami v roku 2010. Apatia v spoločnosti naznačovala opätovné víťazstvo Smeru vo voľbách. Vďaka nečakanému víťazstvu pravice vznikla koalícia, ktorá svojím zložením naznačovala, že jej spoločné vládnutie nebude ľahké. Prvý naozaj vážny rozkol mal preveriť jej súdržnosť. A vláda sa rozpadla. Otázka eurovalu rozdelila nielen koalíciu, ale aj spoločnosť. Na svetlo začali vychádzať závažné kauzy a nové predvolebné obdobie bolo poznamenané kauzou Gorila. Film je mozaikou rýchlo sa meniacich názorov politikov, káuz a pozadia politiky, ktorá vypovedá o dnešnom stave spoločnosti.
PROGRAM: SOBOTA | 14:30 |TOP
Posledný európsky diktátor
Mathew Charles, Juan Passarelli / Veľká Británia / 2012 / 55 min.
Posledný európsky diktátor je novým filmom Guerilla Pictures, ktorý bol natáčaný v minulom roku. Odhaľuje mučenie, štátom objednané vraždy a únosy vnútri Bieloruska prezidenta Alexandra Lukašenka. Dokument z perspektívy Iriny Bogdanovej, akupunkturistky z južného Anglicka a sestry väzneného prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, mapuje násilné potlačenie bieloruskej opozície po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2010. Toto je Irinin príbeh, ktorý je osobným a dojímavým putovaním. Nie je ale len výpoveďou o jej bratovi. Irina sa v súčasnosti zo všetkých síl snaží zvrhnúť posledného európskeho diktátora. Veľká časť dokumentu bola natáčaná tajne. Vykresľuje obraz Lukašenkovej narušenej osobnosti a ponúka zriedkavý pohľad do vnútra jedného z miest s najnižším spravodajským pokrytím na svete.
PROGRAM: ŠTVRTOK | 16:00 |TOP + diskusia o situácii v Bielorusku s bieloruským prekladateľom a lingvistom Siarhejom Smatryčenkom
Zvláštny let
Fernand Melgar / Švajčiarsko / 2011 / 103 min.
Švajčiarsko má povesť stabilnej, prosperujúcej krajiny, kde sa občania významne podieľajú na chode celej spoločnosti. Možno aj preto patrí medzi obľúbené útočiská pre utečencov a imigrantov. K nim ale tamojšie zákony už tak prívetivé nie sú. Podľa nich môžu byť ľudia bez povolenia k trvalému pobytu kedykoľvek zatknutí, zadržaní až na dva roky a následne vyhostení späť do krajiny pôvodu takzvaným „zvláštnym letom“. Oceňovaný režisér Fernard Melgar sa vypravil do útvaru policajného zaistenia neďaleko Ženevy, aby bez komentárov či vysvetliviek priblížil, čo sa deje za múrmi obohnanými vysokým plotom. Emocionálne spovede zadržaných mužov, ktorí nespáchali žiadne trestné činy, sa prelínajú s pokusmi úradov dotlačiť ich k „dobrovoľnému“ odchodu z krajiny. K zvráteniu rozhodnutia súdu väčšinou nepomôže ani to, že vo Švajčiarsku žijú niekoľko rokov, založili si tam rodinu a platia dane a sociálne poistenie.
PROGRAM: PONDELOK | 19:00 |TOP
ZELENÁ REVOLÚCIA
Keď sa rúbe les
Marshall Curry, Sam Cullman / USA / 2011 / 85 min.
Pojem environmentálny či ekologický terorizmus sa začiatkom 21. storočia stal súčasťou mediálneho slovníka. Súhrnne sú ním označované činy radikálnych aktivistov, ktorí v snahe o ochranu životného prostredia prekročia spoločensky prijateľnú hranicu. Dokument Keď sa rúbe les prináša osobný príbeh amerického aktivistu Daniela McGowena, ktorý sa v rámci radikálnej organizácie Earth Liberation Front podieľal po roku 2000 na prípadoch podpaľačstva na mnohých miestach USA. Film popisuje prerod nekonformných ochrancov prírody z organizátorov demonštrácií a pasívneho odporu na aktívnych násilných bojovníkov proti symbolom devastácie životného prostredia. Zaujímavým spôsobom pracuje s dilemou, aké prostriedky sú v boji za vyššie ciele, prekračujúce konzumné hodnoty dnešného sveta, ešte spoločensky prijateľné. Na pozadí príbehu starnúceho Daniela, prežívajúceho svoju životnú katarziu spojenú s trestom za divoké roky, je snímka tiež veľmi pútavou sondou do vnútra hnutia a skupín, ktoré na začiatku storočia organizovali násilné protesty proti korporáciám a medzinárodným finančným inštitúciám. Film sa v roku 2012 dostal do najužšej nominácie na Oscara.
PROGRAM: UTOROK | 20:00 |TOP
Príbeh Ani Nii Shobo
Matej Kubicar / Slovensko / 2012 / 64 min.
Dokument gitaristu skupiny Para Johnnyho o medicíne z amazónskeho pralesa a kultúrnom dedičstve Indiánov z kmeňa Shipibo, medzi ktorými strávil štyri mesiace. Johnny vo svojom filme rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť konzumný spôsob života a amazónsky prales sa stal ich novým domovom. Spolu s Indiánmi z kmeňa Shipibo vybudovali medicínske centrum Ani Nii Shobo, v ktorom šamani úspešne liečia ľudí pomocou svojich tradícií a liečivých rastlín z džungle: od psychických problémov, cez drogové závislosti až po rôzne alergie, cukrovku či rakovinu. Príbeh stretu dvoch svetov, ovinutý liečivou silou tajomnej liany s molekulou duše.
PROGRAM: PIATOK | 16:00 |TOP
ŽENY V PRVEJ LÍNII
Prenášač
Maggie Betts / USA / 2011 / 88 min.
Zambijské dievča Mutina Mweemba snívala ako dieťa o tom, že sa vydá za milujúceho muža, spoločne s ním bude vychovávať deti a pripraví im podmienky pre čo najlepší život. Keď potom stretne Abarcona, muža zo vzdialenej dediny, myslí si, že sa jej sny začínajú plniť. Až po svadbe zisťuje, že Abarcon žije v polygamnom manželstve a že ju nečaká vysnívaný láskyplný manželský život. Príliš neskoro na to, aby sa mohla vrátiť. Než sa stačí s novým prostredím zžiť, do chodu rodiny zasiahne ďalšia hrozba – pre nich neznáma choroba AIDS. Choroba vážne narušuje vzťahy v rodine, a keď za týchto okolností Mutina otehotnie, jej životná situácia sa ešte viac skomplikuje. Režisérka Maggie Betts predstavuje intímny portrét rodiny a komunity, ktorá je chytená do pasce nevyliečiteľnej choroby a zúfalo sa snaží tejto hrozby ušetriť aspoň najmladšiu generáciu. Dokument, ktorého lyrický štýl rozprávania kontrastuje s krutou neúprosnosťou choroby, je výpoveďou o súčasnej Afrike, ktorá sa snaží pochopiť a prekonať vlastný nepriaznivý osud.
PROGRAM: PIATOK | 20:00 |TOP
Zakázané hlasy
Barbara Miller / Švajčiarsko / 2012/ 52 min.
Ich hlasy sú potlačované, zakázané a cenzurované. Svetoznáme blogerky Yoani Sánchez, Zeng Jinyan a Farnaz Seifi sa diktátorských režimov vo svojich krajinách neboja. Tieto nebojácne ženy patria k novej generácii moderných rebelov. Na Kube, v Číne a Iráne ich blogy otriasajú základmi štátneho monopolu na informácie, no zároveň vystavujú ich autorky veľkému riziku. Film Zakázané hlasy sprevádza tieto mladé rebelky na ich nebezpečnej ceste a sleduje ich používanie sociálnych médií ako Facebook, YouTube a Twitter aby upozorňovali a bojovali proti porušovaniu ľudských práv a slobody prejavu vo svojich krajinách. Časopis TIME ich zaradil medzi svetovo najvplyvnejšie osobnosti. Na základe ich očitých svedectiev a tajných záberov vzdáva film Zakázané hlasy česť ich odvážnemu boju.
PROGRAM: PIATOK | 19:00 |TOP
ZABUDNUTÉ PRÍBEHY
22 hláv
Matúš Demko / Slovensko / 2012 / 39 min.
Skutočný príbeh z čias komunizmu o hrdinstve a statočnosti policajtov – príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. Komunistami vykonštruovaný súdny proces mal naveky ostať utajený za múrmi Justičného paláca v Bratislave. Mladí muži za svoju odvahu postaviť sa proti praktikám Štátnej bezpečnosti zaplatili životom. Bol to aj Bernard Jaško z Černovej a Pavol Kalinaj z Bijacoviec – po roku 1990 rehabilitovaní a neskoršie ocenení Radom Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam.
PROGRAM: ŠTVRTOK | 19:00 |TOP
Mŕtva trať
Šimon Špidla / Česká republika / 2011 / 52 min.
Železnica Salechard–Igarka o dĺžke 1200 kilometrov mala spojovať Jenisej s Obom. Takzvaná Transpolárna magistrála viedla neobývanými končinami pozdĺž severného polárneho kruhu. Stavala sa v rokoch 1947–1953 na priamy rozkaz Stalina a ako hlavná pracovná sila tu boli využití, tak ako na podobných stavbách v Sovietskom zväze, väzni gulagu. Film Šimona Špidlu začína v Krasnojarsku, mieste, odkiaľ sa väzni vydali na dvojtýždennú plavbu po Jeniseji na ďaleký sever. Hrôzy života v lágri a otrocké práce v extrémnych podmienkach Špidla dokumentuje minimalistickým filmovým štýlom. Starostlivo dávkované svedectvá pamätníkov zaznievajú v záberoch majestátnej rieky a doplňuje ich lágrový slang, ktorý odráža realitu sovietskeho systému využívajúceho nútenú prácu. Zvyšky trate aj lágrov pohltených tajgou potom hovoria samé za seba.
PROGRAM: SOBOTA | 10:00 |TOP
JEDEN SVET DEŤOM
Telo a duša
Matthieu Bron / Mozambik / 2011 / 54 min.
Film Telo a duša rozpráva inšpirujúce príbehy troch mladých Mozambičanov s fyzickým postihnutím, ktorí žijú na predmestí hlavného mesta Maputo. Viktória prenáša sebaúctu, ktorú získala vzdelaním, na ďalšie ženy s postihnutím zorganizovaním módnej prehliadky; Mariana využíva svoju energiu na vytváranie užitočných priateľstiev a prekonávanie architektonických bariér mesta a Vasco neformálne podniká ako opravár obuvi. Film získal niekoľko medzinárodných ocenení.
PROGRAM: SOBOTA | 13:00 |TOP
SLOVENSKÝ DOKUMENTÁRNY FILM
Cigáni idú do volieb
Jaro Vojtek / Slovensko / 2012 / 72 min.
Má rómsky aktivista Vlado Sendrei a jeho cigánsky volebný tím šancu uspieť v „bielej“ spoločnosti?! Napriek školeniu odborníka z americkej nadácie zažívame neuveriteľne živelnú predvolebnú kampaň, tragikomické situácie i expedíciu do rómskych ghiet na okraji spoločnosti. V intímnej spovedi Jana, Vladova žena, otvorene tvrdí, že jej muž svojimi aktivitami len uteká od rodiny, od rómskych hodnôt a konflikt medzi nimi sa vyhrocuje. A deň Dé – deň volieb prevráti emócie rómskeho volebného tímu celkom naruby. V novom filme Jara Vojteka klamú všetci, iba u cigánskej veštici sa dozviete pravdu!
PROGRAM: SOBOTA | 18:30 |TOP
Krehká identita
Zuzana Piussi / Slovensko / 2012 / 75 min.
Idea filmu vznikla na cestách po Slovensku. Piussi najskôr nakrútila bitku v Bytči na mestskom zastupiteľstve, kde občania zúrivo bránili tabuľu na Tisovom dome. Snímka začala vznikať z potreby zaznamenať udalosti a kriticky ich pomenovať. Časť filmu vznikla reportážnou metódou (napr. odhaľovanie sochy Svätopluka na bratislavskom hrade a nasledujúce manifestácie, či nakrúcanie rôznych národných podujatí). Piussi prináša ďalší autorský film, ktorý ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných „pseudonárodných" buditeľov inak, ako ich poznáme z médií. Nielen ako jednoduché figúrky a bábky, ale ako ľudí s vlastnou prehistóriou, filozofiou, argumentmi a citmi. Ako ľudí so spôsobom uvažovania, ktorý je možno nemoderný, smiešny, odmietaný a zavrhovaný, a práve preto sa môže stať ľahkou korisťou extrémizmu, ktorý na svoje ciele neváha zmanipulovať a zneužiť čokoľvek.
PROGRAM: STREDA | 20:00 |TOP
Pokračujeme Dozvukmi
Každý mesiac festival pokračuje Dozvukmi: v apríli začíname témou Arabskej jari. Aktuálne pozvánky nájdete na festivalovom Facebooku.
Bolo nás 3263
Festival na premietaniach pre verejnosť navštívilo 1564 divákov. Školských premietaní sa zúčastnilo 1699 žiakov a študentov. Na 38 projekciách sa premietalo spolu 25 filmov.
Komu pomáhame?
Výťažok z festivalu vo výške 4848,50 € je darovaný na účely verejnej zbierky Berkat pomáha a to konkrétne na transplantácie očných rohoviek nevidiacim v Afganistane a na pomoc miestnej komunite v horskej dedinke Agouti v Maroku.
2% z dane pre Berkat
Darujte 2% z vašich daní Berkatu a darujete zrak v Afganistane alebo štúdium v Maroku! Garantujeme vám, že váš príspevok bude v plnej výške použitý na transplantácie očných rohoviek alebo na štúdium na „college“. Viac info nájdete na www.berkat.sk.
Obchodík
Aj tento rok vám v Obchodíku Jeden svet ponúkneme rôzne vecičky, pričom výťažok z predaja ide na zbierku Berkat pomáha.
Protesty v Bahrajne nasledovali v tesnom slede po povstaniach v Tunisku a Egypte. Niesli sa v rovnakom duchu požiadaviek slobody, politickej participácie a moderného občianstva. Už v marci, deň pred začiatkom líbyjskej intervencie NATO, boli tiež ako prvé potlačené. Televízna stanica Al-Džazíra natáčala tajne dokument o týchto protestoch. Film je dramatickou chronológiou protestov: od prvých demonštrácií a policajného násilia k prechodnému úspechu, okupácii, po konečné potlačenie revolty za pomoci saudskej intervencie až po násilné čistky. Hlavnou témou snímky je sprievodný jav arabskej jari, tzv. „kontrarevolúcia“, a techniky ovládania obyvateľstva: ozbrojovanie agentov, akty štátneho teroru, manipulatívne kampane vedené prostredníctvom médií a rozdeľovanie spoločnosti. Lekári, ktorí poskytovali pomoc všetkým zraneným bez rozdielu, naopak vo filme svedčia o tom, že protesty v Bahrajne nemali náboženský ani etnický charakter.
Prvým miestom, kde sa zišli demonštranti v arabskom svete, aby požadovali demokraciu a koniec diktátorov, bolo tuniské námestie Kasba. K dlhodobému obsadeniu Kasby došlo až po úteku prezidenta Ben Alího. Mnohí sa vtedy uspokojili so zvrhnutím diktátora a priali si upokojenie situácie. Ti, ktorí počas prvej vlny demonštrácií riskovali život, však požadovali skutočnú zmenu: odstúpenie vlády a slobodné voľby. Vtedy začala ďalšia revolúcia, obrátená proti samotnému režimu. V hlavnom meste Tunisu sa zišli mladí ľudia zo všetkých kútov Tuniska a obsadili námestie na viac než mesiac. Dokument sa točil v období, kedy šance na úspech boli neisté a polícia sa uchyľovala k násiliu. Autor Rafik Omrani nezaznamenáva chronológiu protestov, ale snaží sa zachytiť ich atmosféru. Počúva protestujúcich a zbiera momenty z revolúcie: vrelé prejavy a chladné noci, spoločné jedlá a konflikty s políciou. Melancholickým pohľadom ukazuje premeny revolučného námestia: od okamihov pospolitosti a spoločných demonštrácií po pocit rozdelenia a neúspechu.
Obyvatelia stotisícového sibírskeho mesta Berdsk sa o politiku nikdy veľmi nezaujímali. Štrnásť rokov tu nerušene vládol starosta zvolený za najväčšiu vládnu stranu Jednotné Rusko. Pred komunálnymi voľbami v roku 2011 bol zvolený do regionálnej vlády Novosibírskej oblasti a všetci automaticky predpokladali, že jeho miesto zaujme jeho dovtedajší zástupca a stranícky kolega. Lokálne noviny sa ale vo volebnom roku rozhodnú vyburcovať voličov z pasivity, diskutovať s nimi o problémoch, ktoré ich trápia, a vzbudiť v nich presvedčenie, že budúcnosť mesta majú vo svojich rukách. Verejných predvolebných debát, organizovaných práve lokálnymi novinami, sa favorizovaný kandidát za Jednotné Rusko nezúčastňuje. Berdskí voliči už ale majú dosť politikov, ktorí s nimi nehovoria, a volieb, výsledky ktorých sú vopred jasné. V Rusku, kde je predávanie moci z ruky do ruky bežnou praxou, sa obyvatelia neveľkého sibírskeho mesta rozhodnú dokázať, že u nich demokracia fungovať môže. Priebeh lokálneho volebného súboja predznamenáva celkovú nespokojnosť Rusov, ktorá sa po sfalšovaných parlamentných voľbách zhmotnila do povolebných protestov, najväčších od konca Sovietskeho zväzu.
V roku 2011 vyšli obyvatelia arabských krajín do ulíc bojovať za svoje práva. Tvorcovia snímky zaznamenali niekoľko príbehov mladých ľudí, ktorí už nedokázali ďalej mlčať. Film začína v Tunisku, kde plameň arabskej jari zapálil svojim protestným sebaupálením Mohammed Bouazizi. Aktívna účastníčka tuniských demonštrácií Lilia spomína na krvavé strety s políciou a ako najväčší prínos revolúcie označuje to, že sa ľudia dnes už neboja slobodne sa vyjadrovať. Priebehom „twitterovej revolúcie“ v Egypte sprevádzajú tri známe egyptské tváre, bloger Wael, fotograf Hossám a novinár Imrán. Zdôrazňujú rolu, ktorú zohrali nové médiá. Po protestoch v Tunisku a Egypte vyšli ľudia do ulíc tiež v Libanone. Študentka Saja či mladá spisovateľka Rebecca pripomínajú, že v ich krajine demonštranti od svojej vlády požadovali predovšetkým ukončenie dlhotrvajúcich náboženských sporov medzi kresťanmi a moslimami. Snímka dokončená v lete 2011 ponúka ucelený pohľad na priebeh revolúcií v troch rôznych krajinách a ukazuje až prekvapivo veľké množstvo zhodných rysov medzi jednotlivými protestmi.
V decembri 2008 v Aténach polícia zastrelila pätnásťročného študenta Alexandrosa Grigoropoulosa. Jeho vražda bola spúšťacím mechanizmom masových protestov v Grécku a v niektorých ďalších európskych štátoch. Za týmto prejavom nespokojnosti však bola skôr dlhotrvajúca hospodárska a spoločenská kríza. Na začiatku roku 2010 sa štrnásť fotografov a kameramanov rozhodlo, že sa ju pokúsia zachytiť zo svojho uhla pohľadu. Vo všetkých kútoch Grécka skúmali, ako sa v posledných rokoch zmenila nálada ľudí, životné prostredie a ekonomická situácia. Autori načúvali starým ľuďom, prisťahovalcom z Egypta či vodičom kamiónov, politológom aj historikom. Výsledkom je pestrá mozaika názorov, ktorých spoločným menovateľom je frustrácia z politiky, nefungujúcich verejných inštitúcií, zadĺženosti a zničenej krajiny. Ale tiež nádej, že súčasné problémy sú cestou k novému smerovaniu krajiny. „Potreba tvoriť niečo nové vychádza z hladu, nie z plného brucha. Verím, že kríza je dobrá,“ hovorí v závere profesor výtvarného umenia v Aténach.
Radosť, hrdosť a pospolitosť revolučných dní vystriedala v Egypte každodenná snaha o prežitie. Ako sa revolúcia podpísala na životoch obyvateľov? Formou dokumentárnej eseje uvažuje režisér Petr Lom o charaktere a hĺbke revolučných zmien. Zbiera príbehy účastníkov zlomových udalostí, či už boli na strane odporcov, alebo priaznivcov revolúcie, alebo sa udalostiam iba prizerali. Mladý sprievodca turistov pri pyramídach, vodič mikrobusu, ktorý odmietol odvážať zatknutých do väzenia, žena neprávom obvineného muža, mladé dievča stigmatizované vo svojej dedine za účasť na revolučných udalostiach, brat väzneného blogera – tí všetci postupne vykresľujú zložitý a neveselý obrázok porevolučného Egypta. Revolúcia nezvrhla represívny systém, zakorenený v štátnych orgánoch a v medziľudských vzťahoch, naopak, ponúkla príčinu k prehĺbeniu policajnej tyranie. Rozhovory s Egypťanmi a početné interakcie medzi nimi samotnými, ktoré film živo zachytáva, však jasne ukazujú aj rozhodnosť ľudí využiť rozšírený priestor, ktorý revolúcia priniesla, a túžbu bojovať za osobnú slobodu a spravodlivosť.
Obchod s ľuďmi je popri obchode s drogami a so zbraňami jedným z najvýnosnejších nelegálnych obchodov na svete. Pre obchodníkov je to biznis ako ktorýkoľvek iný - jediným rozdielom je, že tovarom sú ľudia. Obchodníci ich zneužívajú, vykorisťujú a nútia rôznymi – i neľudskými spôsobmi a prostriedkami – len aby na nich zarobili. Metódy obchodníkov sú čoraz sofistikovanejšie a spôsoby získavania nových obetí čoraz zákernejšie. Do pasce obchodníkov s ľuďmi môže padnúť ktokoľvek z nás. Odhaduje sa, že len v Európe sa stane obeťami obchodovania s ľuďmi každoročne 250 tisíc ľudí. Film predstavuje tento akútny problém našej spoločnosti na reálnych príbehoch reálnych ľudí. O svojich osudoch hovoria obete – muž nútený žobrať v Taliansku, žena donútená pracovať bez mzdy v Anglicku, muž vykorisťovaný na stavbe v Anglicku a žena donútená pracovať v sexbiznise vo Švajčiarsku. Aké ľahké je spadnúť do osídiel obchodníkov s ľuďmi, by mohli rozprávať ďalší, ktorí uverili fiktívnej pracovnej agentúre. Film vznikol s finančnou podporu Rady vlády SR pre prevenciu kriminality, Audiovizuálneho fondu, Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Veľvyslanectva Holandského kráľovstva v Slovenskej republike.
Je príbehom mladého človeka z Minska, ktorý väčšinu svojho života prežil v krajine riadenej diktátorom. Na pozadí sfalšovaných volieb, brutálnych represií a vážnej ekonomickej krízy film približuje, ako stále viac ľudí v „najstabilnejšej“ postsovietskej krajine začína žiadať zmenu. Je to príbeh o tom, ako režim môže zničiť človeka, ale aj ako si človek vie nájsť svoju vlastnú slobodu v štáte, ktorý má nad ním absolútnu moc. Bieloruský sen je prvý nezávislý dokumentárny film, ktorý sleduje udalosti v Bielorusku po prezidentských voľbách v roku 2010.
Švédsky producent Michel natáča na Kube svoje piesne a zároveň vyhľadáva miestne talenty, ktorým chce produkovať hudbu určenú na export a prispôsobenú stereotypom, ktoré o Kube panujú. Kubánsky reggaeton prekvitá a mladý rapper El Medico je jeho novým favoritom. El Medico, ako napovedá jeho umelecký pseudonym, skutočným menom ale Raynier Casamayor Griñán, je lekárom. Podľa matky, ktorá je oddanou komunistkou, vďačí revolúcii za to, že mohol odbor vyštudovať a mal by dlh revolúcii splatiť. Po tom, čo zaujme vydavateľstvo Warner v Španielsku a má tam odísť na promo turné, musí na cestu získať dovolenie od matky aj ministerstva zdravotníctva. Počas plánovania cesty za úspechom sa stretáva nielen s nesúhlasom rodiny a byrokratickými prekážkami kladenými režimom, ale prekvapivo aj s Michelom a jeho víziou toho, čo hudbu predáva. El Medico svoju tvorbu chápe ako vyjadrenie kubánskych hodnôt a tradícií, Michelovi ide len o komerčný úspech. Film Daniela Fridella ale vykresľuje tiež realitu súčasnej Kuby, kde komunizmus ostentatívne pohŕda konzumnou kultúrou a peniazmi, a tým z nich robí objekt posadnutosti.
Čo vás robí šťastnými? Peniaze? Deti a rodina? Vaša práca? Žijete v spoločnosti, ktorá si váži a podporuje šťastie a spokojnosť? Nachádzame sa uprostred revolúcie šťastia? Roko Belic, režisér filmu nominovaného na Oscara „Genghis Blues“ teraz prichádza s filmom Happy, v ktorom sa snaží nájsť odpovede na tieto otázky. Film nás prevedie od riek v Lousiane po púsť v Namíbii, z pláži v Brazílii do japonskej dediny Okinawa a odhalí tajomstvá našej najcennejšej emócie.
„Nevnímame to ako prácu. Je to náš osud, naša budúcnosť,“ hovorí barmský šéfredaktor malého rádia Demokratický hlas Barmy (Democratic Voice of Burma - DVB), ktoré spolu s niekoľkými krajanmi založil na začiatku 90. rokov v nórskom Osle. Cieľom exilovej rozhlasovej stanice bolo prinášať slobodné informácie do rodnej krajiny, kde nezávislé médiá prakticky neexistujú. Reportéri a reportérky DVB tak boli pri všetkých dôležitých politických udalostiach v Barme, ktoré vyvrcholili násilne potlačenou šafranovou revolúciou v roku 2007. Žiadny z protestov ale represívnym vojenským režimom nepohol. V roku 2011 junta vypísala parlamentné voľby. Dokument sleduje prípravu redakcie DVB na tento zásadný moment v dejinách krajiny, ktorý sa rozhodla prenášať naživo na televízne obrazovky. Napriek počiatočným problémom s prenosom sa reportérom DVB podarí priniesť autentické svedectvo o priebehu volieb vrátane dojímavého okamihu, kedy režim prepustí opozičnú političku a obhajkyňu ľudských práv Aun Schan Su Ťij.
Groznyj, hlavné mesto Čečenska, 15. júla 2009. Nataše Estemirovej, novinárke a ľudskoprávnej aktivistke, sa už nikdy nepodarilo prísť na v ten deň plánovanú schôdzku. Život nebojácnej ženy ukončila guľka z pištole a jej telo neskôr našli pohodené pri ceste. Rovnako ako jej blízka priateľka Anna Politkovská, zaplatila Estemirová najvyššiu cenu za kritizovanie pomerov v Čečensku. Hľadala pravdu a zhromažďovala dôkazy o zločinoch páchaných brutálnym aparátom Ramzana Kadyrova, ktorého do prezidentského kresla dosadil Vladimír Putin. Napriek tomu, alebo skôr práve preto, že stopy vedú do prezidentského paláca v Groznom, nebudú s najväčšou pravdepodobnosťou vrahovia Estemirovej – podobne ako Politkovskej a ďalších odvážnych – nikdy vypátraní. Strhujúci investigatívny dokument Kto zabil Natašu? rozplieta súvislosti medzi vraždami známych kritikov a kritičiek režimov Vladimíra Putina a bábkovej vlády Ramzana Kadyrova. Snímka detailne popisujúca mediálne viac i menej známe prípady vrážd na Kaukaze, v Moskve a Londýne je komplexným dokumentom o umlčovaní disidentov, novinárov a ľudskoprávnych aktivistov v súčasnom Rusku a Čečensku.
Slovenský reportér sprevádza loď s humanitárnou pomocou určenou pre líbyjskú Misuratu. Prístavné mesto Misurata bolo dejiskom najťažších bojov a rybárska loď z Malty pre ňu pol roka predstavovala jedno z mála spojení so svetom. Rozhovory na palube odkrývajú spontánne vytvorenú sieť líbyjských dobrovoľníkov z Misuraty, ale aj ich európskych priateľov, ktorí sa vydali na cestu, aby podporili boj Líbyjcov za slobodu. Jedno zo svedectiev o solidarite poskytuje aj slovenská zdravotná sestra, ktorá sa na lodi vracia do bydliska svojej líbyjskej rodiny. Reportáž popisuje priebeh obrany Misuraty, sleduje príjazd lode s pomocou do oslobodeného mesta aj tiahnutie povstalcov na Kaddáfího útočisko v Syrte. Reportér nachádza v Líbyi radosť z oslobodenia, aj keď skalenú krvavou cenou, ktorú bolo treba zaplatiť.
Nový dokument Zuzany Piussi mapuje obdobie dvoch rokov – od volieb do volieb. Film sa začína v období pred voľbami v roku 2010. Apatia v spoločnosti naznačovala opätovné víťazstvo Smeru vo voľbách. Vďaka nečakanému víťazstvu pravice vznikla koalícia, ktorá svojím zložením naznačovala, že jej spoločné vládnutie nebude ľahké. Prvý naozaj vážny rozkol mal preveriť jej súdržnosť. A vláda sa rozpadla. Otázka eurovalu rozdelila nielen koalíciu, ale aj spoločnosť. Na svetlo začali vychádzať závažné kauzy a nové predvolebné obdobie bolo poznamenané kauzou Gorila. Film je mozaikou rýchlo sa meniacich názorov politikov, káuz a pozadia politiky, ktorá vypovedá o dnešnom stave spoločnosti.
Posledný európsky diktátor je novým filmom Guerilla Pictures, ktorý bol natáčaný v minulom roku. Odhaľuje mučenie, štátom objednané vraždy a únosy vnútri Bieloruska prezidenta Alexandra Lukašenka. Dokument z perspektívy Iriny Bogdanovej, akupunkturistky z južného Anglicka a sestry väzneného prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, mapuje násilné potlačenie bieloruskej opozície po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2010. Toto je Irinin príbeh, ktorý je osobným a dojímavým putovaním. Nie je ale len výpoveďou o jej bratovi. Irina sa v súčasnosti zo všetkých síl snaží zvrhnúť posledného európskeho diktátora. Veľká časť dokumentu bola natáčaná tajne. Vykresľuje obraz Lukašenkovej narušenej osobnosti a ponúka zriedkavý pohľad do vnútra jedného z miest s najnižším spravodajským pokrytím na svete.
Švajčiarsko má povesť stabilnej, prosperujúcej krajiny, kde sa občania významne podieľajú na chode celej spoločnosti. Možno aj preto patrí medzi obľúbené útočiská pre utečencov a imigrantov. K nim ale tamojšie zákony už tak prívetivé nie sú. Podľa nich môžu byť ľudia bez povolenia k trvalému pobytu kedykoľvek zatknutí, zadržaní až na dva roky a následne vyhostení späť do krajiny pôvodu takzvaným „zvláštnym letom“. Oceňovaný režisér Fernard Melgar sa vypravil do útvaru policajného zaistenia neďaleko Ženevy, aby bez komentárov či vysvetliviek priblížil, čo sa deje za múrmi obohnanými vysokým plotom. Emocionálne spovede zadržaných mužov, ktorí nespáchali žiadne trestné činy, sa prelínajú s pokusmi úradov dotlačiť ich k „dobrovoľnému“ odchodu z krajiny. K zvráteniu rozhodnutia súdu väčšinou nepomôže ani to, že vo Švajčiarsku žijú niekoľko rokov, založili si tam rodinu a platia dane a sociálne poistenie.
Pojem environmentálny či ekologický terorizmus sa začiatkom 21. storočia stal súčasťou mediálneho slovníka. Súhrnne sú ním označované činy radikálnych aktivistov, ktorí v snahe o ochranu životného prostredia prekročia spoločensky prijateľnú hranicu. Dokument Keď sa rúbe les prináša osobný príbeh amerického aktivistu Daniela McGowena, ktorý sa v rámci radikálnej organizácie Earth Liberation Front podieľal po roku 2000 na prípadoch podpaľačstva na mnohých miestach USA. Film popisuje prerod nekonformných ochrancov prírody z organizátorov demonštrácií a pasívneho odporu na aktívnych násilných bojovníkov proti symbolom devastácie životného prostredia. Zaujímavým spôsobom pracuje s dilemou, aké prostriedky sú v boji za vyššie ciele, prekračujúce konzumné hodnoty dnešného sveta, ešte spoločensky prijateľné. Na pozadí príbehu starnúceho Daniela, prežívajúceho svoju životnú katarziu spojenú s trestom za divoké roky, je snímka tiež veľmi pútavou sondou do vnútra hnutia a skupín, ktoré na začiatku storočia organizovali násilné protesty proti korporáciám a medzinárodným finančným inštitúciám. Film sa v roku 2012 dostal do najužšej nominácie na Oscara.
Dokument gitaristu skupiny Para Johnnyho o medicíne z amazónskeho pralesa a kultúrnom dedičstve Indiánov z kmeňa Shipibo, medzi ktorými strávil štyri mesiace. Johnny vo svojom filme rozpráva príbeh ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť konzumný spôsob života a amazónsky prales sa stal ich novým domovom. Spolu s Indiánmi z kmeňa Shipibo vybudovali medicínske centrum Ani Nii Shobo, v ktorom šamani úspešne liečia ľudí pomocou svojich tradícií a liečivých rastlín z džungle: od psychických problémov, cez drogové závislosti až po rôzne alergie, cukrovku či rakovinu. Príbeh stretu dvoch svetov, ovinutý liečivou silou tajomnej liany s molekulou duše.
Zambijské dievča Mutina Mweemba snívala ako dieťa o tom, že sa vydá za milujúceho muža, spoločne s ním bude vychovávať deti a pripraví im podmienky pre čo najlepší život. Keď potom stretne Abarcona, muža zo vzdialenej dediny, myslí si, že sa jej sny začínajú plniť. Až po svadbe zisťuje, že Abarcon žije v polygamnom manželstve a že ju nečaká vysnívaný láskyplný manželský život. Príliš neskoro na to, aby sa mohla vrátiť. Než sa stačí s novým prostredím zžiť, do chodu rodiny zasiahne ďalšia hrozba – pre nich neznáma choroba AIDS. Choroba vážne narušuje vzťahy v rodine, a keď za týchto okolností Mutina otehotnie, jej životná situácia sa ešte viac skomplikuje. Režisérka Maggie Betts predstavuje intímny portrét rodiny a komunity, ktorá je chytená do pasce nevyliečiteľnej choroby a zúfalo sa snaží tejto hrozby ušetriť aspoň najmladšiu generáciu. Dokument, ktorého lyrický štýl rozprávania kontrastuje s krutou neúprosnosťou choroby, je výpoveďou o súčasnej Afrike, ktorá sa snaží pochopiť a prekonať vlastný nepriaznivý osud.
Ich hlasy sú potlačované, zakázané a cenzurované. Svetoznáme blogerky Yoani Sánchez, Zeng Jinyan a Farnaz Seifi sa diktátorských režimov vo svojich krajinách neboja. Tieto nebojácne ženy patria k novej generácii moderných rebelov. Na Kube, v Číne a Iráne ich blogy otriasajú základmi štátneho monopolu na informácie, no zároveň vystavujú ich autorky veľkému riziku. Film Zakázané hlasy sprevádza tieto mladé rebelky na ich nebezpečnej ceste a sleduje ich používanie sociálnych médií ako Facebook, YouTube a Twitter aby upozorňovali a bojovali proti porušovaniu ľudských práv a slobody prejavu vo svojich krajinách. Časopis TIME ich zaradil medzi svetovo najvplyvnejšie osobnosti. Na základe ich očitých svedectiev a tajných záberov vzdáva film Zakázané hlasy česť ich odvážnemu boju.
Skutočný príbeh z čias komunizmu o hrdinstve a statočnosti policajtov – príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. Komunistami vykonštruovaný súdny proces mal naveky ostať utajený za múrmi Justičného paláca v Bratislave. Mladí muži za svoju odvahu postaviť sa proti praktikám Štátnej bezpečnosti zaplatili životom. Bol to aj Bernard Jaško z Černovej a Pavol Kalinaj z Bijacoviec – po roku 1990 rehabilitovaní a neskoršie ocenení Radom Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam.
Železnica Salechard–Igarka o dĺžke 1200 kilometrov mala spojovať Jenisej s Obom. Takzvaná Transpolárna magistrála viedla neobývanými končinami pozdĺž severného polárneho kruhu. Stavala sa v rokoch 1947–1953 na priamy rozkaz Stalina a ako hlavná pracovná sila tu boli využití, tak ako na podobných stavbách v Sovietskom zväze, väzni gulagu. Film Šimona Špidlu začína v Krasnojarsku, mieste, odkiaľ sa väzni vydali na dvojtýždennú plavbu po Jeniseji na ďaleký sever. Hrôzy života v lágri a otrocké práce v extrémnych podmienkach Špidla dokumentuje minimalistickým filmovým štýlom. Starostlivo dávkované svedectvá pamätníkov zaznievajú v záberoch majestátnej rieky a doplňuje ich lágrový slang, ktorý odráža realitu sovietskeho systému využívajúceho nútenú prácu. Zvyšky trate aj lágrov pohltených tajgou potom hovoria samé za seba.
Film Telo a duša rozpráva inšpirujúce príbehy troch mladých Mozambičanov s fyzickým postihnutím, ktorí žijú na predmestí hlavného mesta Maputo. Viktória prenáša sebaúctu, ktorú získala vzdelaním, na ďalšie ženy s postihnutím zorganizovaním módnej prehliadky; Mariana využíva svoju energiu na vytváranie užitočných priateľstiev a prekonávanie architektonických bariér mesta a Vasco neformálne podniká ako opravár obuvi. Film získal niekoľko medzinárodných ocenení.
Má rómsky aktivista Vlado Sendrei a jeho cigánsky volebný tím šancu uspieť v „bielej“ spoločnosti?! Napriek školeniu odborníka z americkej nadácie zažívame neuveriteľne živelnú predvolebnú kampaň, tragikomické situácie i expedíciu do rómskych ghiet na okraji spoločnosti. V intímnej spovedi Jana, Vladova žena, otvorene tvrdí, že jej muž svojimi aktivitami len uteká od rodiny, od rómskych hodnôt a konflikt medzi nimi sa vyhrocuje. A deň Dé – deň volieb prevráti emócie rómskeho volebného tímu celkom naruby. V novom filme Jara Vojteka klamú všetci, iba u cigánskej veštici sa dozviete pravdu!
Idea filmu vznikla na cestách po Slovensku. Piussi najskôr nakrútila bitku v Bytči na mestskom zastupiteľstve, kde občania zúrivo bránili tabuľu na Tisovom dome. Snímka začala vznikať z potreby zaznamenať udalosti a kriticky ich pomenovať. Časť filmu vznikla reportážnou metódou (napr. odhaľovanie sochy Svätopluka na bratislavskom hrade a nasledujúce manifestácie, či nakrúcanie rôznych národných podujatí). Piussi prináša ďalší autorský film, ktorý ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných „pseudonárodných" buditeľov inak, ako ich poznáme z médií. Nielen ako jednoduché figúrky a bábky, ale ako ľudí s vlastnou prehistóriou, filozofiou, argumentmi a citmi. Ako ľudí so spôsobom uvažovania, ktorý je možno nemoderný, smiešny, odmietaný a zavrhovaný, a práve preto sa môže stať ľahkou korisťou extrémizmu, ktorý na svoje ciele neváha zmanipulovať a zneužiť čokoľvek.
