Valentin Thurn / Nemecko / 2015 / 102 min. / české titulky
Aký spôsob produkcie potravín dokáže uživiť rastúci počet ľudí na tejto planéte? Nestojí svet na rozhraní potravinovej katastrofy? Režisér Valentin Thurn, ktorého úspešný film Čerstvé, ale v kontajneri bol uvedený na festivale v minulých rokoch, analyticky rozoberá jednotlivé prístupy poľnohospodárstva - od mechanizovaného priemyselného spôsobu cez umelú výrobu potravín až po mestské záhradníčenie na parkoviskách. Film servíruje rôznorodé pohľady zo všetkých kútov sveta, finálne rozhodnutie je však na každom z nás: aké jedlo si na svoj tanier sami vyberieme?
V programe: štvrtok | 19:30
Amal
Caroline Reucker / Nemecko / 2015 / 55 min. / nemecky, arabsky / české titulky
Otec rodiny rozhodol, že už nie je bezpečné zostať vo vojnou zmietanej Sýrii, a tak rodina utečie do susedného Libanonu. Syn však kvôli vážnemu zraneniu ruky potrebuje kvalitnú lekársku starostlivosť. Dcéry by zas mali chodiť do školy. S vidinou lepšej budúcnosti sa preto sýrska rodina rozhodne prijať ponuku a odchádza do Nemecka, kde získava dvojročný azyl. Tím nemeckých filmárov sleduje proces ich zabývania sa v novom prostredí. Deti si postupne nájdu kamarátov, učia sa jazyk a darí sa im zapadnúť medzi rovesníkov. S dospelými je to horšie. Matka Ghadír sa v Európe necíti doma. Hoci jej vojna vzala dcéru Amal, stále dúfa – na rozdiel od svojich dcér, ktoré už plánujú svoju budúcnosť v Európe –, že sa raz všetci budú môcť vrátiť späť do Sýrie.
V programe: streda | 16:00
Hovorí sa, že na Bhután zabudli ľudia, ale nikdy nie bohovia. Starodávne horské kráľovstvo učupené medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom domorodci nazývajú po svojom - Zem hrmiaceho draka. Putovanie zabudnutou krajinou, v ktorej ľudia uctievajú všetko živé, je rozprávaním o šťastí. Vnútorný pokoj tu je cennejší, než zhon za matériou sveta a harmónia s prírodou sú všetkému nadradené princípy. Dobrý kráľ sa stará o blaho poddaných. Namiesto hrubého domáceho produktu presadzuje hrubé domáce šťastie. Je to akoby rozprávkový svet. Malé himalájske kráľovstvo si totiž v krehkom ponímaní šťastia zvolilo zvláštnu cestu. Možno, že správnu. Zatiaľ...
V programe: sobota | 16:05
V sobotu podvečer vás pozývame na rozprávanie filmára Pavla Barabáša s unikátnymi (ešte nezverejnenými) video ukážkami o stave našej planéty
Cez deň práca, večer škola
Sein Lyan Tun / Barma / 2015 / 12 min. / český dabing
Nie všetky deti na svete majú také šťastie, ako tie naše. Napríklad malý Barman Thet v dokumente Cez deň práca, večer škola, sa celý deň nezastaví. Pomáha s domácimi prácami, stará sa o mladších súrodencov. Umýva riad, perie, rúbe drevo a chodí pracovať do tehelne. Jeho rodičia totiž nezarábajú dosť, aby uživili rodinu. Podobne ako on musí v Barme pracovať aj mnoho ďalších detí. Na školu mu tak nezostáva čas, preto chodí aspoň do večernej školy. Chcel by sa stať inžinierom. No škola, ktorú po večeroch navštevuje, možno čoskoro zanikne kvôli nízkemu počtu žiakov a zoberie Thetovi aj tú malú nádej na lepší život.
V programe: sobota | 10:20
Tento film je súčasťou programu Jeden svet deťom v sobotu doobeda, ktorý - ako názov napovedá - je vhodný aj pre deti (filmy sú kratšie a dabované).
Čečenská uspávanka
Nino Kirtadze / Francúzsko / 2000 / 57 min. / české titulky
Francúzsky dokument zachytáva výpoveď piatich vojnových spravodajcov a zpravodajek, ktorí v 90-tych rokoch sledovali rusko-čečenský konflikt. Ich rozprávanie o skúsenostiach, pocitoch a novinárskej práci vo vojnovom konflikte dopĺňajú autentickej videozábery. Dokument prináša neradostné svedectvo o vojnovom zmaru a neistej budúcnosti Čečenska. V dokumente hovorí aj česká novinárka Petra Procházková.
V programe: pondelok | 16:00
Kip Andersen, Keegan Kuhn / USA / 2014 / 85 min. / anglicky / české titulky
Mladý environmentalista Kip Andersen pátra po možnostiach ako zastaviť skazu našej planéty. Zistí, že šetriť vodou v sprche, omedziť jazdu autom, ani triediť odpad nestačí, ak ľudstvo ostane závislé od živočíšnej poľnohospodárskej výroby. Práve tá totiž produkuje enormné množstvo splodín a spotrebúva neuveriteľné objemy vody. Nehovoriac o množstve pôdy, ktorú zaberá. Napodiv však tento problém bagatelizujú nielen vlády, ale aj významné ekologické organizácie. Celá záležitosť nadobúda rozmery konšpirácie a režisér má dokonca strach pokračovať v nakrúcaní. Nakoniec však predsa len svetu predstaví svoje odvážne posolstvo. Miestami s humornou nadsádzkou vyzýva k radikálnej zmene nášho životného štýlu.
V programe: sobota | 11:25
Farida
Ragnhild Sørheim / Nórsko / 2015 / 16 min. / slovenský dabing
Vo februári 2015 bola deväťročná Farida po takmer štyroch rokoch strávených v Nórsku deportovaná do Afganistanu. Do krajiny, v ktorej nikdy nebola, ktorej jazyk a kultúra sú jej cudzie. Chýbajú jej kamaráti, škola aj bezpečie malého mesta Dokka. Krátky dokument zobrazuje dôsledky nórskej azylovej politiky. Napriek silným väzbám na krajinu bolo za posledné roky viacero detí deportovaných z Nórska kamsi preč. Deti sa v týchto situáciách ocitli nevinne a sú zároveň veľmi zraniteľné. Je preto dôležité vypočuť si aj ich hlas. Farida v tomto filme rozpráva svoj príbeh vôbec po prvýkrát. Sledujeme jej nový život v neznámom Kábule, kde hovorí o tom, ako jej Nórsko chýba, hovorí o budúcnosti, ktorú jej ktosi náhle vzal.
V programe: sobota | 11:00
Tento film je súčasťou programu Jeden svet deťom v sobotu doobeda, ktorý - ako názov napovedá - je vhodný aj pre deti (filmy sú kratšie a dabované).
Model pána starostu
Benny Brunner, Keno Verseck / Holandsko / 2014 / 76 min. / maďarsky / české titulky
Maďarský ultranacionalista a starosta obce Érpatak, Zoltán Mihály Orosz, opisuje svoj spôsob riadenia dediny tromi slovami: poriadok, kontrola a disciplína. Pod poriadkom sa rozumie všetko, čo starosta považuje za správne: povinné verejné práce, ceremónie pripomínajúce maďarskú nacistickú minulosť alebo národniarska výchova už v škôlke. Iný pohľad na svet je považovaný za škodlivý liberalizmus a nie je tolerovaný. Tí, ktorí sa snažia pomáhať obetiam starostových svojvoľných nariadení, ako napríklad ľudskoprávny aktivista Gábor Szöllösi, sa stávajú nežiadúcimi osobami. Bizarná dráma ukazuje reálny zánik liberálnej demokracie priamo v centre Európy. Otázkou je, či ide len o príbeh jednej malej dediny alebo poukazuje na širší vzorec, ktorý sa šíri nielen u našich južných susedov.
V programe: utorok | 16:55
Bosna, Čečensko, Afganistan, Ukrajina. Petra Procházková pracuje viac ako dvadsať rokov ako vojnová reportérka. Prešla väčšinou veľkých konfliktov posledných dvoch dekád, mnohokrát sa ocitla v nebezpečných situáciách. Dodnes ju to ťahá predovšetkým na východ, do postsovietských republík. Procházková vyvracia mýtus o tzv. objektivite. Tá podľa nej v reportáži nemá čo robiť, novinárka má pomenovať zlo a nemala by sa báť emócií. Dokumentárny portrét dáva nahliadnuť do zákulisia jej práce, ale aj do myslenia a súkromného života. Ako sa dá skĺbiť riskantné a náročné povolanie s rodinou? Aké ťažké je prekonať rozdiely medzi cudzími kultúrami? A majú české médiá ešte stále záujem o reportáže z vojnových zón?
V programe: pondelok | 17:00
Je sexualita ľudí s mentálnym hendikepom v dnešnej spoločnosti stále tabu? Ak áno, tento dokument sa ho snaží zbúrať. Sledujeme v ňom príbeh štyroch hlavných aktérov, dvoch žien a dvoch mužov. Partnerstvo, sexualita, ale aj otázka rodičovstva sú ústrednou témou ich diskusií. Či je napríklad lepšie prísť v štyridsiatich o panictvo s prostitútkou alebo si počkať na pravú lásku. Aké to je porodiť zdravé dieťa a nesmieť sa o neho starať. Alebo ako sa má žena vyrovnať s tým, že ju v mladosti prinútili k podviazaniu vaječníkov.
V programe: piatok | 16:00
Nie som z cukru
Saskia Fris / Holandsko/ 2015 / 20 min. / český dabing
Michelle miluje plávanie a veľmi rada by vyrazila na kúpalisko v nových bikinách. Obáva sa však posmechu svojich spolužiakov. Deti v škole ju totiž často šikanujú kvôli jej postave. Stratila už všetku sebadôveru a začala jesť ešte viac sladkostí. Jedného dňa si však povedala „Dosť!“. S pomocou odborníčky na detskú obezitu upravila svoj jedálniček, začala viac športovať a namiesto limonád pije vodu. Dúfa, že s podporou rodiny a jej najlepšej kamarátky Noe, jej prechod na zdravý životný štýl pomôže schudnúť a vráti jej tak stratené sebavedomie.
V programe: sobota | 10:00
Tento film je súčasťou programu Jeden svet deťom v sobotu doobeda, ktorý - ako názov napovedá - je vhodný aj pre deti (filmy sú kratšie a dabované).
Plavba
George Kurian / Nórsko / 2015 / 55 min. / anglicky, arabsky / české titulky
Muzikant Nabíl, novinárka Angela a ítečkár Rami utiekli pred vojnou v Sýrii do Egypta. Situácia utečencov sa tam však každým dňom zhoršuje a hrozí im najhoršie – deportácia. Skupina priateľov preto volí jediné, veľmi riskantné, riešenie: plavbu do Európy. V stávke je úplne všetko. Za kormidlom stojí dvadsaťročný mladík, ktorý sa veľmi pravdepodobne ešte nikdy nikam neplavil, len sa chytá šance zarobiť si dosť peňazí. Plavba trvá sedem dní, všade navôkol len šíre more a príliš veľké vlny. Autentické zábery natočené priamo na lodi umožňujú cestu fyzicky prežiť spolu s utečencami. Ako z toho vyviaznu? A čo ich čaká v Európe? Dokážu byť znovu šťastní? Po niekoľkých mesiacoch na novom kontinente zisťujú, že z bárky, ktorá sa môže kedykoľvek potopiť, bohužiaľ ešte stále nevystúpili…
V programe: streda | 17:00
Gini Reticker / USA, Egypt / 2015 / 80 min. / arabsky / české titulky
Egypťanka Hind Náfiová, podobne ako tisícky ďalších žien, prichádza v roku 2011 do Káhiry podporiť protesty proti desiatky rokov trvajúcemu vojenskému režimu. Bezpečnostné zložky ju niekoľkokrát zatknú, zbijú, mučia. Rodina sa preto Hind snaží zabrániť v účasti na ďalších demonštráciách. Hind sa však nevzdáva a v krajine, kde medzitým silnie boj o moc medzi islamistami a armádou, neprestáva hľadať slobodu a spravodlivosť. Násilie na ženách páchané všetkými časťami spoločnosti (rodinou počnúc a bezpečnostnými zložkami končiac) dokazuje, aké náročné a neraz aj nebezpečné je pre ženy občiansky sa angažovať. Dokument zaznamenáva boj Hind a ďalších žien s predpojatou justíciou, štátom organizovaným násilím aj spoločenskými predsudkami a vytvára tak komplexný obraz udalostí, ktoré začali nádejami počas tzv. Arabskej jari a končia v agónii nového útlaku.
V programe: piatok | 16:55
Els van Driel / Holandsko/ 2015 / 24 min. / český dabing
Keď mal Tareq jedenásť rokov, podarilo sa mu spolu so strýkom a bratrancom utiecť z vojnou zmietanej Sýrie. Po dlhej ceste cez Turecko absolvovali desaťdennú dramatickú plavbu cez rozbúrené more do Talianska, odkiaľ sa dostali až do Holandska. V novej krajine je Tareq už takmer rok, a aj keď ho spolužiaci v novej škole prijali a podporujú ho, veľmi mu chýbajú rodičia. Pravidelne im posiela videoodkazy zo svojho nového domova a dúfa, že im holandská vláda čoskoro poskytne azyl, aby mohli byť znova všetci spolu. Ako priznávajú jeho noví spolužiaci, byť takú dlhú dobu bez rodičov, si nikto z nich nedokáže predstaviť.
V programe: sobota | 10:35
Tento film je súčasťou programu Jeden svet deťom v sobotu doobeda, ktorý - ako názov napovedá - je vhodný aj pre deti (filmy sú kratšie a dabované).
Sedem piesní pre dlhý život
Amy Hardie / Veľká Británia / 2015 / 83 min. / české titulky
Snímka predstavuje šesť mužov a žien rôzneho veku, ktorí už nemajú nádej na vyliečenie - pritom však netušia, či ich moderná medicína udrží pri živote týždne, mesiace alebo dokonca roky. Siedmou postavou filmu je sestra Mandy, ktorá dokáže pacientom veľmi pozorne počúvať a zároveň ich nakaziť svojím nadšením pre hudbu a spev tak, že im prináša terapeutické účinky. Všetci sa stretávajú v škótskom hospici poskytujúcim širokú škálu paliatívnej starostlivosti. Režisérka Amy Hardie natočila nesentimentálny a pritom veľmi citlivý dokument - muzikál, ktorý hoci pojednáva o smutných veciach, vyvolá úsmev na tvári.
V programe: sobota | 14:10
Sloboda pod nákladom
Pavol Barabáš / Slovensko / 2016 / 61 min.
S krošňou na chrbte sa brodia v snehu, odolávajú búrke i víchrici. Zásobujú vysokohorské chaty za každého počasia. Odhaľme poznanie najstaršej generácie tatranských nosičov. Možno sa dozvieme niečo viac aj o vlastnom náklade a možno pochopíme, prečo v Tatrách ostali nosiči poslednými mohykánmi na európskom kontinente.
"Najväčšiu úlohu pri nosení zohráva sloboda. Robím to kvôli horám. Nielen kvôli ich kráse, ale hlavne kvôli tomu, že sa v nich cítim slobodný. Môžem tu žiť naplno a robiť to, čo chcem. Sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím!" - Viktor Beránek, nosič a chatár z Chaty pod Rysmi. V programe: sobota | 20:00
V sobotu podvečer vás pozývame na rozprávanie filmára Pavla Barabáša s unikátnymi (ešte nezverejnenými) video ukážkami o stave našej planéty
Skoro svätý
Steve Hoover / USA, Ukrajina/ 2015 / 96 min. / anglicky, rusky / české titulky
Pastor Genadij je rovnako ušľachtilý dobrodinec, ako jeho menovec krokodíl Geňa zo známej sovietskej animovanej rozprávky. Žije v Mariupole, v Doneckej oblasti Ukrajiny, kde sa už mnoho rokov s vervou snaží naprávať svet. Vyhľadáva deti, ktoré žijú na ulici, a vracia ich do života. So ženou majú tri vlastné deti, ďalších tridsaťdva si adoptovali. Bezdomovcom a narkomanom zháňa jedlo, lieky, prácu, bývanie. Zachraňuje obete domáceho násilia. Jeho snaha ukazuje v plnej nahote nefungujúci sociálny systém na Ukrajine, súčasne však šíri nádej, že každý príbeh môže mať dobrý koniec. Keď však na Ukrajinu vtrhne vojna, aj neochvejný Genadij pocíti záchvev márnosti. Príbeh odvážneho pastora zaujal aj slávneho režiséra Terencea Malicka, ktorý je pod filmom podpísaný ako jeden z producentov.
V programe: piatok | 19:45
Sonita
Rokhsareh Ghaem Magh / Irán, Nemecko, Švajčiarsko / 2015 / 91 min. / české titulky
Víťazný film hlasovania poroty Jeden svet 2016 v Bratislave!
Sonita sa chce stať slávnou raperkou. Filmový štáb ju začína sledovať v čase, keď jej jedinými fanúšikmi sú ostatné deti z útulku na okraji Teheránu. Sonita totiž s príbuznými utiekla pred Talibanom z Afganistanu do Iránu, zatiaľ čo rodičia zostávajú naďalej v Afganistane. Zdá sa, že Sonitu - rovnako ako asi 15 miliónov ďalších maloletých dievčat po celom svete - čaká dohodnutá svadba. Rodičov láka 9000 dolárov, ktoré by za dcéru mohli dostať a o rapovaní nechcú ani počuť. Okrem toho, v Iráne je sólový ženský spev zakázaný. Lenže Sonita si chce svoj osud zvoliť sama. Keď sa spýta režisérky, či si ju nechce kúpiť, keď je tak či tak na predaj, jej príbeh naberie úplne nečakaný smer.
V programe: pondelok | 19:45
Strážca divočiny
Robert Rajchl / Slovensko / 2009 / 54 min.
Z pohľadu prírody je to nedávno, čo sa divočina rozprestierala po celej Európe. Dnes jej zostávajú posledné pevnosti. Jednou z nich je tajomná Tichá dolina v slovenských Tatrách. Jej odľahlé rokliny a čarovné pralesy sú domovom pre asi štyridsať medveďov, ktoré tu môžu žiť bez akýchkoľvek konfliktov s človekom. Dvaja mladí filmári sa rozhodli neskreslene zdokumentovať život tohto charizmatického zvieraťa - strážcu divočiny - a upozorniť tak na miznúci svet nespútanej divokej prírody, kde človek je len pozorovateľom.
V programe: štvrtok | 16:00
Dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke nás zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania ich územím spoznávame spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením nielen nad ich budúcim osudom a zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.
„Môj otec, jeho otec, aj jeho dedo sa tu narodili a sú tu pochovaní. Z tejto zeme neodídem. Ak nás budú nútiť, bude vojna. Ostanem v tejto dedine. Buď živý na zemi alebo mŕtvy pod ňou. Ale neodídem." náčelník kmeňa Suri. V programe: sobota | 16:45
V sobotu podvečer vás pozývame na rozprávanie dobrodruha Pavla Barabáša s unikátnymi (ešte nezverejnenými) video ukážkami o stave našej planéty
Sýrska Love Story
Sean McAllister / Veľká Británia / 2015 / 75 min. / anglicky, perzsky / české titulky
Aktivisti Raghda a Ámer sa spoznali vo väzení. Cez dieru v stene. Zamilovali sa do seba, vzali sa a narodili sa im traja synovia. Známy dokumentarista Sean McAllister začal točiť ich príbeh v roku 2009, teda v období pred občianskou vojnou. Raghda je v tej dobe za svoj politický aktivizmus opäť vo väzení a zodpovednosť za rodinu zostáva na Ámerovi. Keď Raghdu konečne prepustia, vo väzení sa ocitne sám dokumentarista. Rodina je tak v bezprostrednom ohrození, takže Ámer nakoniec presvedčí váhajúcu Raghdu, aby Sýriu opustili. Utekajú najprv do Libanonu a odtiaľ do Francúzska. Raghda v exile bojuje so svojou dvojitou identitou – je manželkou a matkou a zároveň politickou aktivistkou. Sny sa rozplývajú, láska sa mení na hnev a zúfalstvo. A manželstvo sa zdá rovnako krehké ako situácia v Sýrii.
V programe: streda | 19:30
Švédska teória lásky
Erik Gandini / Švédsko / 2015 / 76 min. / anglicky, dánsky, švédsky / české titulky
Švédsko sa prezentuje ako modelový príklad sociálneho štátu. Za kulisami novodobého raja na Zemi sa však odohráva prekvapivá dráma. V roku 1972 prišli politici s prelomovým programom „Rodina budúcnosti“. Mal stvoriť modernú spoločnosť, v ktorej sa bude klásť dôraz na nezávislosť každého občana, občana, ktorému v šťastí nesmú brániť ani vzťahy k deťom, partnerom či rodičom. Po štyridsiatich rokoch experimentu sociálneho inžinierstva je však Švédsko krajinou popretŕhaných rodinných väzieb. Ľudia často žijú sami a sami aj umierajú, bez toho, aby niekomu chýbali. Prirodzenú pospolitosť nahrádzajú umelo vytvárané sociálne skupiny. Šokujúca výpoveď prerozprávaná formou filmovej eseje.
V programe: utorok | 19:45
Ukrajinské hlasy
Kolektív autorov / Ukrajina / 2014 / 80 min. / ukrajinsky / české titulky
Pravoslávny biskup bojujúci za práva gayov a lesieb. Zmrzačený muž, ktorého bezdôvodne zmlátili policajti a ktorý sa nikdy nedovolal svojho práva. Novinár, ktorý na jeseň 2013 odštartoval celý Majdan a ukrajinskú revolúciu jednou “udalosťou” na Facebooku. Dievčina, ktorá chráni ľudí pred policajnými šíkmi holými rukami a získava si tak obdiv a srdce jedného z policajtov. Koláž ôsmich krátkych snímok mladých filmárov nazerá na jeden rok ťažkej ukrajinskej súčasnosti. Niekde je dráma surovo prítomná, niekde ju možno iba vzdialene tušiť. Denníkový záznam diania na Ukrajine ukazuje krajinu v prerode, kde ľudia bojujú za demokraciu aj proti nej.
V programe: extra streda (v RKC!) | 17:00
Ola Waagen / Dánsko, Nórsko / 2014 / 57 min. / anglicky, nórsky / české titulky
Skupina nórskych aktivistov vyvolala pred pár rokmi škandál spojený s miestnymi kožušinovými farmami. Tajne prenikli do takmer stovky podnikov, nafotili a zverejnili otrasné obrázky doráňaných zvierat. Masové demonštrácie ani následné vládne opatrenia situáciu nezlepšili, a tak sa ochranca zvierat Frank rozhodne pre ďalší pokus. Nechá sa na jednej farme zamestnať a skrytou kamerou dokumentuje proces svojho zaškoľovania do chovu modrých líšok. Toto klamstvo mu umožní preniknúť nielen na kožušinové farmy, ale aj na rôzne obchodné súťaže a ďalšie miesta spojené s kožušinovým biznisom. Počas odvážnej akcie natočí videá zachytávajúce vydesené zvieratá v zúfalom stave a predovšetkým barbarský prístup farmárov aj obchodníkov k životu ušľachtilých šeliem. Čo asi urobí niekoľko mesiacov strávených na farme s Frankovou psychikou?
V programe: sobota | 13:00
Veľký plán
Juris Pakalniņš / Latvia / 2016 / 52 min. / rusky, anglicky / české titulky
Investigatívny dokument skúma metódy, ktoré Rusko používa v takzvanej informačnej vojne, ktorú šíri u seba doma aj v zahraničí. Film odhaľuje súbor nástrojov používaných Kremľom, ukazuje ruskú propagandistickú mašinériu v plnej sile, a tiež odkrýva, ako sa tie isté metódy testujú a používajú v niekoľkých európskych krajinách. Kľúčom k úspechu vo vojne je pracovať systematicky a pokrývať všetky kritické oblasti: u seba doma obmedziť nezávislé médiá a zabezpečiť štedré financovanie a rozvoj tých štátnych, zmiasť a rozdeliť verejnú mienku na Západe, rozosievať nostalgiu za Sovietskym zväzom v ruských komunitách v zahraničí, a vytvoriť uveriteľného nepriateľa mimo matičky Rus. Ako sa táto informačná vojna v skutočnosti vedie? A aké kroky proti nej – ak vôbec nejaké – podnikajú EÚ a NATO? A v neposlednom rade, má ruská taktika úspech?
V programe: utorok | 16:00
Život v oblakoch
Erik Baláž / Slovensko / 2016 / 50 min.
Ako na Noemovej arche plávajúcej časom, prežívajú v Tatrách kamzíky spolu s ďalšími obyvateľmi arktickej prírody už viac ako desaťtisíc rokov. V tomto vysokohorskom prostredí, ktoré je polovicu roka pokryté snehom, je človek dodnes len príležitostným hosťom. Aj vďaka tomu sú Tatry stále jedinečným ostrovom divokej prírody. Život v oblakoch je plný protikladov. Krehké kamzíčatká akoby ani nepatrili do tohto drsného prostredia. No na výčiny počasia sú výborne adaptované a naplno si užívajú život v týchto nehostinných podmienkach. Nenechajú sa zaskočiť ani jarným snežením. Počas leta vychádzajú do kráľovstva kamzíkov aj jelene a medvede, ktorých osudy sa nečakane prelínajú v období vášnivej jelenej ruje. No najväčšou skúškou v živote kamzíkov je zima. Počas nej čelia hlbokému snehu, víchriciam, lavínam a hladu. Akoby to nestačilo, predátori sa pokúšajú uloviť oslabené zvieratá. A tak do kráľovstva kamzíkov prichádza aj najtajomnejší obyvateľ hôr – rys.
Film vznikol v koprodukcii s RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska. V programe: štvrtok | 17:45
Po filme vás pozývame na diskusiu s kameramanmi filmu Adamom Baštekom a Karolom Kaliským z Arolla Film
2% z dane pre BERKAT
Darujte 2% z vašich daní BERKATu a 100% vášho daru pomôže! Ako poďakovanie vám darujeme permanentku na Jeden svet pre 2 osoby. Viac info nájdete na www.berkat.sk.
Bolo nás 2827
Minuloročný festival na premietaniach pre verejnosť navštívilo 1053 divákov. Doobedné školské premietania si pozrelo 1774 žiakov a študentov. Na 37 projekciách sme premietali 28 filmov.
Obchodík
Tak ako každý rok, aj tentokrát vám v Obchodíku Jeden svet ponúkneme rôzne vecičky, pričom výťažok z predaja ja darovaný na aktivity v rámci zbierky BERKAT pomáha.
Aký spôsob produkcie potravín dokáže uživiť rastúci počet ľudí na tejto planéte? Nestojí svet na rozhraní potravinovej katastrofy? Režisér Valentin Thurn, ktorého úspešný film Čerstvé, ale v kontajneri bol uvedený na festivale v minulých rokoch, analyticky rozoberá jednotlivé prístupy poľnohospodárstva - od mechanizovaného priemyselného spôsobu cez umelú výrobu potravín až po mestské záhradníčenie na parkoviskách. Film servíruje rôznorodé pohľady zo všetkých kútov sveta, finálne rozhodnutie je však na každom z nás: aké jedlo si na svoj tanier sami vyberieme?
Otec rodiny rozhodol, že už nie je bezpečné zostať vo vojnou zmietanej Sýrii, a tak rodina utečie do susedného Libanonu. Syn však kvôli vážnemu zraneniu ruky potrebuje kvalitnú lekársku starostlivosť. Dcéry by zas mali chodiť do školy. S vidinou lepšej budúcnosti sa preto sýrska rodina rozhodne prijať ponuku a odchádza do Nemecka, kde získava dvojročný azyl. Tím nemeckých filmárov sleduje proces ich zabývania sa v novom prostredí. Deti si postupne nájdu kamarátov, učia sa jazyk a darí sa im zapadnúť medzi rovesníkov. S dospelými je to horšie. Matka Ghadír sa v Európe necíti doma. Hoci jej vojna vzala dcéru Amal, stále dúfa – na rozdiel od svojich dcér, ktoré už plánujú svoju budúcnosť v Európe –, že sa raz všetci budú môcť vrátiť späť do Sýrie.
Hovorí sa, že na Bhután zabudli ľudia, ale nikdy nie bohovia. Starodávne horské kráľovstvo učupené medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom domorodci nazývajú po svojom - Zem hrmiaceho draka. Putovanie zabudnutou krajinou, v ktorej ľudia uctievajú všetko živé, je rozprávaním o šťastí. Vnútorný pokoj tu je cennejší, než zhon za matériou sveta a harmónia s prírodou sú všetkému nadradené princípy. Dobrý kráľ sa stará o blaho poddaných. Namiesto hrubého domáceho produktu presadzuje hrubé domáce šťastie. Je to akoby rozprávkový svet. Malé himalájske kráľovstvo si totiž v krehkom ponímaní šťastia zvolilo zvláštnu cestu. Možno, že správnu. Zatiaľ...
Nie všetky deti na svete majú také šťastie, ako tie naše. Napríklad malý Barman Thet v dokumente Cez deň práca, večer škola, sa celý deň nezastaví. Pomáha s domácimi prácami, stará sa o mladších súrodencov. Umýva riad, perie, rúbe drevo a chodí pracovať do tehelne. Jeho rodičia totiž nezarábajú dosť, aby uživili rodinu. Podobne ako on musí v Barme pracovať aj mnoho ďalších detí. Na školu mu tak nezostáva čas, preto chodí aspoň do večernej školy. Chcel by sa stať inžinierom. No škola, ktorú po večeroch navštevuje, možno čoskoro zanikne kvôli nízkemu počtu žiakov a zoberie Thetovi aj tú malú nádej na lepší život.
Francúzsky dokument zachytáva výpoveď piatich vojnových spravodajcov a zpravodajek, ktorí v 90-tych rokoch sledovali rusko-čečenský konflikt. Ich rozprávanie o skúsenostiach, pocitoch a novinárskej práci vo vojnovom konflikte dopĺňajú autentickej videozábery. Dokument prináša neradostné svedectvo o vojnovom zmaru a neistej budúcnosti Čečenska. V dokumente hovorí aj česká novinárka Petra Procházková.
Mladý environmentalista Kip Andersen pátra po možnostiach ako zastaviť skazu našej planéty. Zistí, že šetriť vodou v sprche, omedziť jazdu autom, ani triediť odpad nestačí, ak ľudstvo ostane závislé od živočíšnej poľnohospodárskej výroby. Práve tá totiž produkuje enormné množstvo splodín a spotrebúva neuveriteľné objemy vody. Nehovoriac o množstve pôdy, ktorú zaberá. Napodiv však tento problém bagatelizujú nielen vlády, ale aj významné ekologické organizácie. Celá záležitosť nadobúda rozmery konšpirácie a režisér má dokonca strach pokračovať v nakrúcaní. Nakoniec však predsa len svetu predstaví svoje odvážne posolstvo. Miestami s humornou nadsádzkou vyzýva k radikálnej zmene nášho životného štýlu.
Vo februári 2015 bola deväťročná Farida po takmer štyroch rokoch strávených v Nórsku deportovaná do Afganistanu. Do krajiny, v ktorej nikdy nebola, ktorej jazyk a kultúra sú jej cudzie. Chýbajú jej kamaráti, škola aj bezpečie malého mesta Dokka. Krátky dokument zobrazuje dôsledky nórskej azylovej politiky. Napriek silným väzbám na krajinu bolo za posledné roky viacero detí deportovaných z Nórska kamsi preč. Deti sa v týchto situáciách ocitli nevinne a sú zároveň veľmi zraniteľné. Je preto dôležité vypočuť si aj ich hlas. Farida v tomto filme rozpráva svoj príbeh vôbec po prvýkrát. Sledujeme jej nový život v neznámom Kábule, kde hovorí o tom, ako jej Nórsko chýba, hovorí o budúcnosti, ktorú jej ktosi náhle vzal.
Maďarský ultranacionalista a starosta obce Érpatak, Zoltán Mihály Orosz, opisuje svoj spôsob riadenia dediny tromi slovami: poriadok, kontrola a disciplína. Pod poriadkom sa rozumie všetko, čo starosta považuje za správne: povinné verejné práce, ceremónie pripomínajúce maďarskú nacistickú minulosť alebo národniarska výchova už v škôlke. Iný pohľad na svet je považovaný za škodlivý liberalizmus a nie je tolerovaný. Tí, ktorí sa snažia pomáhať obetiam starostových svojvoľných nariadení, ako napríklad ľudskoprávny aktivista Gábor Szöllösi, sa stávajú nežiadúcimi osobami. Bizarná dráma ukazuje reálny zánik liberálnej demokracie priamo v centre Európy. Otázkou je, či ide len o príbeh jednej malej dediny alebo poukazuje na širší vzorec, ktorý sa šíri nielen u našich južných susedov.
Bosna, Čečensko, Afganistan, Ukrajina. Petra Procházková pracuje viac ako dvadsať rokov ako vojnová reportérka. Prešla väčšinou veľkých konfliktov posledných dvoch dekád, mnohokrát sa ocitla v nebezpečných situáciách. Dodnes ju to ťahá predovšetkým na východ, do postsovietských republík. Procházková vyvracia mýtus o tzv. objektivite. Tá podľa nej v reportáži nemá čo robiť, novinárka má pomenovať zlo a nemala by sa báť emócií. Dokumentárny portrét dáva nahliadnuť do zákulisia jej práce, ale aj do myslenia a súkromného života. Ako sa dá skĺbiť riskantné a náročné povolanie s rodinou? Aké ťažké je prekonať rozdiely medzi cudzími kultúrami? A majú české médiá ešte stále záujem o reportáže z vojnových zón?
Je sexualita ľudí s mentálnym hendikepom v dnešnej spoločnosti stále tabu? Ak áno, tento dokument sa ho snaží zbúrať. Sledujeme v ňom príbeh štyroch hlavných aktérov, dvoch žien a dvoch mužov. Partnerstvo, sexualita, ale aj otázka rodičovstva sú ústrednou témou ich diskusií. Či je napríklad lepšie prísť v štyridsiatich o panictvo s prostitútkou alebo si počkať na pravú lásku. Aké to je porodiť zdravé dieťa a nesmieť sa o neho starať. Alebo ako sa má žena vyrovnať s tým, že ju v mladosti prinútili k podviazaniu vaječníkov.
Michelle miluje plávanie a veľmi rada by vyrazila na kúpalisko v nových bikinách. Obáva sa však posmechu svojich spolužiakov. Deti v škole ju totiž často šikanujú kvôli jej postave. Stratila už všetku sebadôveru a začala jesť ešte viac sladkostí. Jedného dňa si však povedala „Dosť!“. S pomocou odborníčky na detskú obezitu upravila svoj jedálniček, začala viac športovať a namiesto limonád pije vodu. Dúfa, že s podporou rodiny a jej najlepšej kamarátky Noe, jej prechod na zdravý životný štýl pomôže schudnúť a vráti jej tak stratené sebavedomie.
Muzikant Nabíl, novinárka Angela a ítečkár Rami utiekli pred vojnou v Sýrii do Egypta. Situácia utečencov sa tam však každým dňom zhoršuje a hrozí im najhoršie – deportácia. Skupina priateľov preto volí jediné, veľmi riskantné, riešenie: plavbu do Európy. V stávke je úplne všetko. Za kormidlom stojí dvadsaťročný mladík, ktorý sa veľmi pravdepodobne ešte nikdy nikam neplavil, len sa chytá šance zarobiť si dosť peňazí. Plavba trvá sedem dní, všade navôkol len šíre more a príliš veľké vlny. Autentické zábery natočené priamo na lodi umožňujú cestu fyzicky prežiť spolu s utečencami. Ako z toho vyviaznu? A čo ich čaká v Európe? Dokážu byť znovu šťastní? Po niekoľkých mesiacoch na novom kontinente zisťujú, že z bárky, ktorá sa môže kedykoľvek potopiť, bohužiaľ ešte stále nevystúpili…
Egypťanka Hind Náfiová, podobne ako tisícky ďalších žien, prichádza v roku 2011 do Káhiry podporiť protesty proti desiatky rokov trvajúcemu vojenskému režimu. Bezpečnostné zložky ju niekoľkokrát zatknú, zbijú, mučia. Rodina sa preto Hind snaží zabrániť v účasti na ďalších demonštráciách. Hind sa však nevzdáva a v krajine, kde medzitým silnie boj o moc medzi islamistami a armádou, neprestáva hľadať slobodu a spravodlivosť. Násilie na ženách páchané všetkými časťami spoločnosti (rodinou počnúc a bezpečnostnými zložkami končiac) dokazuje, aké náročné a neraz aj nebezpečné je pre ženy občiansky sa angažovať. Dokument zaznamenáva boj Hind a ďalších žien s predpojatou justíciou, štátom organizovaným násilím aj spoločenskými predsudkami a vytvára tak komplexný obraz udalostí, ktoré začali nádejami počas tzv. Arabskej jari a končia v agónii nového útlaku.
Keď mal Tareq jedenásť rokov, podarilo sa mu spolu so strýkom a bratrancom utiecť z vojnou zmietanej Sýrie. Po dlhej ceste cez Turecko absolvovali desaťdennú dramatickú plavbu cez rozbúrené more do Talianska, odkiaľ sa dostali až do Holandska. V novej krajine je Tareq už takmer rok, a aj keď ho spolužiaci v novej škole prijali a podporujú ho, veľmi mu chýbajú rodičia. Pravidelne im posiela videoodkazy zo svojho nového domova a dúfa, že im holandská vláda čoskoro poskytne azyl, aby mohli byť znova všetci spolu. Ako priznávajú jeho noví spolužiaci, byť takú dlhú dobu bez rodičov, si nikto z nich nedokáže predstaviť.
Snímka predstavuje šesť mužov a žien rôzneho veku, ktorí už nemajú nádej na vyliečenie - pritom však netušia, či ich moderná medicína udrží pri živote týždne, mesiace alebo dokonca roky. Siedmou postavou filmu je sestra Mandy, ktorá dokáže pacientom veľmi pozorne počúvať a zároveň ich nakaziť svojím nadšením pre hudbu a spev tak, že im prináša terapeutické účinky. Všetci sa stretávajú v škótskom hospici poskytujúcim širokú škálu paliatívnej starostlivosti. Režisérka Amy Hardie natočila nesentimentálny a pritom veľmi citlivý dokument - muzikál, ktorý hoci pojednáva o smutných veciach, vyvolá úsmev na tvári.
S krošňou na chrbte sa brodia v snehu, odolávajú búrke i víchrici. Zásobujú vysokohorské chaty za každého počasia. Odhaľme poznanie najstaršej generácie tatranských nosičov. Možno sa dozvieme niečo viac aj o vlastnom náklade a možno pochopíme, prečo v Tatrách ostali nosiči poslednými mohykánmi na európskom kontinente.
Pastor Genadij je rovnako ušľachtilý dobrodinec, ako jeho menovec krokodíl Geňa zo známej sovietskej animovanej rozprávky. Žije v Mariupole, v Doneckej oblasti Ukrajiny, kde sa už mnoho rokov s vervou snaží naprávať svet. Vyhľadáva deti, ktoré žijú na ulici, a vracia ich do života. So ženou majú tri vlastné deti, ďalších tridsaťdva si adoptovali. Bezdomovcom a narkomanom zháňa jedlo, lieky, prácu, bývanie. Zachraňuje obete domáceho násilia. Jeho snaha ukazuje v plnej nahote nefungujúci sociálny systém na Ukrajine, súčasne však šíri nádej, že každý príbeh môže mať dobrý koniec. Keď však na Ukrajinu vtrhne vojna, aj neochvejný Genadij pocíti záchvev márnosti. Príbeh odvážneho pastora zaujal aj slávneho režiséra Terencea Malicka, ktorý je pod filmom podpísaný ako jeden z producentov.
Sonita sa chce stať slávnou raperkou. Filmový štáb ju začína sledovať v čase, keď jej jedinými fanúšikmi sú ostatné deti z útulku na okraji Teheránu. Sonita totiž s príbuznými utiekla pred Talibanom z Afganistanu do Iránu, zatiaľ čo rodičia zostávajú naďalej v Afganistane. Zdá sa, že Sonitu - rovnako ako asi 15 miliónov ďalších maloletých dievčat po celom svete - čaká dohodnutá svadba. Rodičov láka 9000 dolárov, ktoré by za dcéru mohli dostať a o rapovaní nechcú ani počuť. Okrem toho, v Iráne je sólový ženský spev zakázaný. Lenže Sonita si chce svoj osud zvoliť sama. Keď sa spýta režisérky, či si ju nechce kúpiť, keď je tak či tak na predaj, jej príbeh naberie úplne nečakaný smer.
Z pohľadu prírody je to nedávno, čo sa divočina rozprestierala po celej Európe. Dnes jej zostávajú posledné pevnosti. Jednou z nich je tajomná Tichá dolina v slovenských Tatrách. Jej odľahlé rokliny a čarovné pralesy sú domovom pre asi štyridsať medveďov, ktoré tu môžu žiť bez akýchkoľvek konfliktov s človekom. Dvaja mladí filmári sa rozhodli neskreslene zdokumentovať život tohto charizmatického zvieraťa - strážcu divočiny - a upozorniť tak na miznúci svet nespútanej divokej prírody, kde človek je len pozorovateľom.
Dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke nás zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania ich územím spoznávame spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením nielen nad ich budúcim osudom a zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete.
Aktivisti Raghda a Ámer sa spoznali vo väzení. Cez dieru v stene. Zamilovali sa do seba, vzali sa a narodili sa im traja synovia. Známy dokumentarista Sean McAllister začal točiť ich príbeh v roku 2009, teda v období pred občianskou vojnou. Raghda je v tej dobe za svoj politický aktivizmus opäť vo väzení a zodpovednosť za rodinu zostáva na Ámerovi. Keď Raghdu konečne prepustia, vo väzení sa ocitne sám dokumentarista. Rodina je tak v bezprostrednom ohrození, takže Ámer nakoniec presvedčí váhajúcu Raghdu, aby Sýriu opustili. Utekajú najprv do Libanonu a odtiaľ do Francúzska. Raghda v exile bojuje so svojou dvojitou identitou – je manželkou a matkou a zároveň politickou aktivistkou. Sny sa rozplývajú, láska sa mení na hnev a zúfalstvo. A manželstvo sa zdá rovnako krehké ako situácia v Sýrii.
Švédsko sa prezentuje ako modelový príklad sociálneho štátu. Za kulisami novodobého raja na Zemi sa však odohráva prekvapivá dráma. V roku 1972 prišli politici s prelomovým programom „Rodina budúcnosti“. Mal stvoriť modernú spoločnosť, v ktorej sa bude klásť dôraz na nezávislosť každého občana, občana, ktorému v šťastí nesmú brániť ani vzťahy k deťom, partnerom či rodičom. Po štyridsiatich rokoch experimentu sociálneho inžinierstva je však Švédsko krajinou popretŕhaných rodinných väzieb. Ľudia často žijú sami a sami aj umierajú, bez toho, aby niekomu chýbali. Prirodzenú pospolitosť nahrádzajú umelo vytvárané sociálne skupiny. Šokujúca výpoveď prerozprávaná formou filmovej eseje.
Pravoslávny biskup bojujúci za práva gayov a lesieb. Zmrzačený muž, ktorého bezdôvodne zmlátili policajti a ktorý sa nikdy nedovolal svojho práva. Novinár, ktorý na jeseň 2013 odštartoval celý Majdan a ukrajinskú revolúciu jednou “udalosťou” na Facebooku. Dievčina, ktorá chráni ľudí pred policajnými šíkmi holými rukami a získava si tak obdiv a srdce jedného z policajtov. Koláž ôsmich krátkych snímok mladých filmárov nazerá na jeden rok ťažkej ukrajinskej súčasnosti. Niekde je dráma surovo prítomná, niekde ju možno iba vzdialene tušiť. Denníkový záznam diania na Ukrajine ukazuje krajinu v prerode, kde ľudia bojujú za demokraciu aj proti nej.
Skupina nórskych aktivistov vyvolala pred pár rokmi škandál spojený s miestnymi kožušinovými farmami. Tajne prenikli do takmer stovky podnikov, nafotili a zverejnili otrasné obrázky doráňaných zvierat. Masové demonštrácie ani následné vládne opatrenia situáciu nezlepšili, a tak sa ochranca zvierat Frank rozhodne pre ďalší pokus. Nechá sa na jednej farme zamestnať a skrytou kamerou dokumentuje proces svojho zaškoľovania do chovu modrých líšok. Toto klamstvo mu umožní preniknúť nielen na kožušinové farmy, ale aj na rôzne obchodné súťaže a ďalšie miesta spojené s kožušinovým biznisom. Počas odvážnej akcie natočí videá zachytávajúce vydesené zvieratá v zúfalom stave a predovšetkým barbarský prístup farmárov aj obchodníkov k životu ušľachtilých šeliem. Čo asi urobí niekoľko mesiacov strávených na farme s Frankovou psychikou?
Investigatívny dokument skúma metódy, ktoré Rusko používa v takzvanej informačnej vojne, ktorú šíri u seba doma aj v zahraničí. Film odhaľuje súbor nástrojov používaných Kremľom, ukazuje ruskú propagandistickú mašinériu v plnej sile, a tiež odkrýva, ako sa tie isté metódy testujú a používajú v niekoľkých európskych krajinách. Kľúčom k úspechu vo vojne je pracovať systematicky a pokrývať všetky kritické oblasti: u seba doma obmedziť nezávislé médiá a zabezpečiť štedré financovanie a rozvoj tých štátnych, zmiasť a rozdeliť verejnú mienku na Západe, rozosievať nostalgiu za Sovietskym zväzom v ruských komunitách v zahraničí, a vytvoriť uveriteľného nepriateľa mimo matičky Rus. Ako sa táto informačná vojna v skutočnosti vedie? A aké kroky proti nej – ak vôbec nejaké – podnikajú EÚ a NATO? A v neposlednom rade, má ruská taktika úspech?
Ako na Noemovej arche plávajúcej časom, prežívajú v Tatrách kamzíky spolu s ďalšími obyvateľmi arktickej prírody už viac ako desaťtisíc rokov. V tomto vysokohorskom prostredí, ktoré je polovicu roka pokryté snehom, je človek dodnes len príležitostným hosťom. Aj vďaka tomu sú Tatry stále jedinečným ostrovom divokej prírody. Život v oblakoch je plný protikladov. Krehké kamzíčatká akoby ani nepatrili do tohto drsného prostredia. No na výčiny počasia sú výborne adaptované a naplno si užívajú život v týchto nehostinných podmienkach. Nenechajú sa zaskočiť ani jarným snežením. Počas leta vychádzajú do kráľovstva kamzíkov aj jelene a medvede, ktorých osudy sa nečakane prelínajú v období vášnivej jelenej ruje. No najväčšou skúškou v živote kamzíkov je zima. Počas nej čelia hlbokému snehu, víchriciam, lavínam a hladu. Akoby to nestačilo, predátori sa pokúšajú uloviť oslabené zvieratá. A tak do kráľovstva kamzíkov prichádza aj najtajomnejší obyvateľ hôr – rys.
